Radoľa 09.07.2012 - Najstaršie kapitoly dejín Kysúc by mal poodhaliť archeologický výskum v jednej z najvýznamnejších archeologických lokalít Koscelisko nachádzajúcej sa v obci Radoľa na Kysuciach. Obnovený výskum zahájil predseda Žilinský samosprávný kraj (ŽSK) Juraj Blanár, riaditeľ Kysuckého múzea (KM) v Čadci Miloš Jesenský a starosta obce Radoľa Anton Tkáčik.

Obec Divinka bola dlho súčasťou Kysúc – patrila do okresu Kysucké Nové Mesto ešte začiatkom 20. storočia.

1947 - Dr. Pertrovský – Šichman na Veľkom vrchu v Divinke objavil mohutné hradisko, ktoré možno datovať do rímskej doby. Hradisko sa rozprestiera na ploche cca 12 ha je však predpoklad, že celé hradisko i s predpokladanými dreveným hradbami mohlo mať plochu až 100 – 150 ha

1325 - chotár Divinky siahal po Turzovku, Olešnú a Milošovú, čo nasvedčuje tomu že okruh pôsobnosti Divínskeho hradu bol pôvodne rozsiahlejší a hradné územie Divinky zasahovalo skoro celé územie Kysúc

V priestore medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pri Brodne vytvárajú vrchy Rochovica (640m n.m.) a Brodnianka (720 m n. m.) a čiastočne i Malé Vreteno (653 m n. m.) úžinu, ktorou preteká rieka Kysuca. Úžinu vytvorila rieka Kysuca zarezaním do vápencovej kryhy bradlového pásma. Strategická a výhodná poloha tejto úžiny bola známa už ľuďom neskorej doby kamennej (pred 4000 rokmi) čo dokladujú archeologické nálezy z tejto lokality. Rochovica bola opevnená. Na temene vrchu postavil ľud púchovskej kultúry hrádok opevnený valom.

Malé Vreteno s výškou 653 m nad morom sa nachádza v blízkosti vstupu do kysuckej kotliny pri Kysuckej bráne. Patrí do katastra Kysucké Nové Mesto – Oškerda. Na temene vrchu postavil ľud lužickej kultúry opevnené hradisko. Opevnená plôch presahovala 3 ha. Opevnené boli hlavne ľahšie prístupné svahy pomocou valov. Pri archeologických vykopávkach sa našli zlomky keramiky, zuhoľnatené zrnká obilia. Hradisko bolo osídlené od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú.

Malé Ostré s výškou 586 m nad morom je strmý vápencový vrch nachádzajúci sa vo vadičovskej doline. Jeho temeno slúžilo ľudu púchovskej kultúry ako hrádok s opevnením. V rokoch 1979 – 1980 bol vykonaný archeologický prieskum , ktorý priniesol informácie o konštrukcii opevňovacieho valu, ktorého čelo vytvárala plenta z nasucho nakladených kameňov , za ktorou bol násyp z kameňa a hliny, spevnený pôvodne drevenou konštrukciou. Na opevnenom temene stáli stavby na terasách vylámaných do skalného podlažia. Dokladmi osídlenia sú keramika, kamenné žarnovy, hroty oštepov a šípov. O rozvoji duchovnej kultúry svedčí nález píšťalky z kostí a parohu.

Ľadonhora s výškou 999 m nad morom je dominantou a najvyšším, značne neprístupným vrchom dolných Kysúc a je najvyšším bodom Kysuckej vrchoviny. Patrí do katastra Horného a Dolného Vadičova. V staršej dobe železnej slúžilo temeno vrchu ako refúgium (útočisko). Refúgium nebývalo trvalo obývané. Valy obklopovali akropolu i predhradie a v opevnenom areáli boli nahromadené riečne okruhliaky na boj s nepriateľom. Veľkosť opevnenej plochy a výstavba valov predpokladá pomerne veľké sídliskové zázemie.

Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.

1976

• pri archeologických prieskumoch pod Stránskym vrchom v blízkom okolí Kysuckého Nového Mesta boli objavené stopy osídlenia (zvyšky chát), ktoré boli datované do fázy púchovskej kultúry
• stopy po výrobe železa boli objavené v zásypoch zahĺbených objektov