Kultúrny komplex, ktorý sa vyvíjal v dobe laténskej a rímskej v horských oblastiach Slovenska , enklávach severovýchodnej Moravy a Krakovska.
Stret (symbióza) lužického ľudu a Keltov vytvorila na Slovensku nový hybridný kultúrny útvar nazývaný - púchovská kultúra. Využíva keltský poznatok spracovávania železnej rudy s využitím miestnych rudných zdrojov.

Charakteristickým je situovanie sídlisk tejto kultúry vo výšinných polohách, v tesnej blízkosti menšieho opevnenia - hrádku. Rozsiahle hradiská slúžili ako centrá regiónov. Pohrebiská tejto kultúry nie sú známe. Ľud púchovskej kultúry sa živil poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Dokázal spracovávať kovy, predovšetkým železo. Púchovská kultúra zanikla v prvých desaťročiach n.l. kedy v dôsledku vojen zanikla väčšina sídlisk. Vojny boli vyvolané zrejme tlakom germánskych kmeňov. Pri archeologických výskumoch sídlisk ľudu púchovskej kultúry z tejto doby sa objavujú stopy tzv. katastrofického horizontu. V nových podmienkach staršej doby rímskej prežívala púchovská kultúra do druhej polovice 2. storočia.

Na Kysuciach sú známe nálezy z doby predpúchovskej, väčšina nálezísk je z doby do 1. stor. pre n.l. a patria do laténskej fázy púchovskej kultúry. Sú známe náleziská púchovskej kultúry z 21 polôh a sústreďujú sa do údolia Vadičovského potoka a dolného toku Kysuce. Opevnenia boli na Rochovici na Prašivej v Lopušných Pažitiach, na Malom Ostrom, polohách Zárečie a Podhuboč.