V rámci kysuckého regiónu sa stavali prevažne prízemné zrubové domy z guláčov. Neskôr boli guláče upravované na dvojstranne, alebo štvorstranne kresané trámy. Škáry medzi guláčmi, prípadne trámami boli vyplňované machom. Strecha bola krokvovej, alebo hambálkovej konštrukcie krytá šindľom, zakončená doskovými štítmi, dole s ostrešiami. Štíty mali niekedy dekoratívne prvky - boli členené zvislými latkami, vodorovnými profilovými lištami, polkružím s profilovou hálkou a vetracími otvormi rôznych tvarov. Ako ďalšie dekoratívne prvky sa vyskytovala ornamentálna výzdoba štítu, spodného debnenia polkružia, vápenná výzdoba okolo okien a dverí a rezby - ochranné znaky, nápisy, datovania a pod. (vid foto.)

Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.

Spracovanie a výroba koží :

• Sedlári
  • patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
  • patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
• Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
• Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
• Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.

Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.

Začiatky remeselnej výroby sa kladú do obdobia keď sa remeselná výroba postupne začala špecializovať a oddeľovať od poľnohospodárskej výroby. Jestvovanie remesiel v dávnej dobe potvrdzuje archeológia. Vykopávky dokumentujú stav remeselnej výroby v určitom období a v určitej oblasti. Remeselnú činnosť na území Slovenska ale i celej Karpatskej kotliny možno hľadať v najstaršom osídlení, kde už dochádza k určitej špecializácii hlavne vo výrobe nástrojov.

Židia - etnikum, ktorého pôvod bol v izraelských kmeňoch žijúcich od polovice 2. tisícročia pred n.l. na území dnešnej Palestíny. Židia sa na Slovensko dostávajú v prvých storočiach n.l / prvá písomná zmienka o Židoch na Slovensku pochádza z 10 storočia /. Vo väčšom počte sa na Kysuciach začínajú objavovať od konca 18. a začiatku 19. storočia. Prichádzajú hlavne z Poľska a Maďarska a boli to roľníci , remeselníci ale hlavne obchodníci a kupci. Usadzujú sa v mestách , ale i v dedinách ležiacich na obchodných cestách, kde získavajú dominantné postavenie v obchode, pohostinstve (krčmári, hotelieri).

Základom obživy bolo extenzívne poľnohospodárstvo. Obrábanie pôdy sa vykonávalo prielohovým systémom - pôda sa orala troj prípadne štvorzáprahom. V stredoveku sa v rámci Kysúc pestovalo obilie, kapusta, strukoviny, pohanka, jačmeň, proso, zelenina, ďatelina, chmeľ na výrobu piva. Pestovanie niektorých z vyššie uvedených rastlín v dlhšom časovom horizonte potvrdzujú vykopávky na Ľadonhore. V 17. a 18. storočí sa v menšej miere pestovali oziminy hlavne však jarné žito, raž a pohanka a začínajú sa pestovať zemiaky (zemské jablká). Ostatná časť kultivovanej pôdy slúžila na lúky a pasienky.

Kopanice boli sídlištné útvary rozptýleného osídľovania, alebo kopaničiarske pozemky. Vznik kopaníc ako sídlištných útvarov súvisí s tzv. kopaničiarskou vlnou osídľovania v 16. storočí. Kopaničiarske usadlosti vznikli z prebytku populácie a z toho prameniaceho nedostatku pôdy. Pôvodná valašská kolonizácia vytvárajúca reťazové osídlenie tu prerastá do kopaničiarskej vlny osídľovania, ktorá trvala až do 20. storočia.