Prírodno-hospodárske pomery Kysúc zásadne ovplyvnili charakter ľudového staviteľstva tohto obyvateľstva. Sídelné formy, ktorých urbanistickú formu podmieňoval ráz územia a ekonomicko-sociálne vzťahy, zodpovedali jednotlivým etapám osídlenia. Na základe týchto rozmanitých činiteľov sa formoval nielen celkový pôdorysný a obraz obce, ale aj samotný pôdorys domu, ráz a umiestnenie hospodárskych budov a v súvislosti s tým aj samotná forma usadlostí.
Na základe toho ako sa jednotlivé stavebné celky združovali do väčších sídelných skupín sú známe tri základné sídelné formy :
- a/ sústredená
- b/ reťazová
- c/ rozptýlená - hromadná
V rámci Kysúc sa sídelné formy realizovali nasledovne :
- V povodí Kysuce hlavne v dolnej časti Kysúc sa vytvoril sústredený typ osídlenia popri brehu Kysuce. Domy majú svoju architektonickú dominantu na čelnej stene, ktorú výrazne dopĺňa štítová úprava strechy. Os domu je smerom k ceste orientovaná kolmo alebo šikmo. Domy sú vedľa seba postavené rovnobežne, takže popri ceste vytvárajú dlhé rady.
- Pre oblasť hornej časti Kysúc sú charakteristické voľnejšie rozložené sídelné skupiny. V dolinách sa tvorili tzv. reťazové dediny s voľnou zástavbou, riedko rozložené v doline, s väčšími medzerami medzi jednotlivými usadlosťami. S narastaním populácie sa reťazové dediny dopĺňali v medzerách ďalšími stavbami a vznikali tak i niekoľko kilometrov dlhé dediny.
- Pre oblasť Javorníkov, Kysuckých vrchov, a Slovenských Beskýd sú charakteristické po chotároch roztrúsené samoty. Nerovnomerný vznik obcí a ich vývoj spôsobili, že tu nie je možné hovoriť o akomkoľvek pláne, ktorým by sa výstavba obce radila. Obce majú vplyvom horského prostredia a osídlenia v rámci valašskej a kopaničiarskej kolonizácie charakter rozptýleného osídlenia. Lazy vznikali hlavne v 17. a 18. storočí . Zakladateľom lazov boli dedinskí bezzemkovia, ale vznikali i ako doplnkové gazdovstvá zakladané majetnejšími roľníkmi.
Vychádzajúc z rozsiahlej členitosti územia neboli základné formy zástavby usadlostí v regióne rovnaké. Z typologického hradiska ich možno rozdeliť na štyri základné formy :
- jednotraktový typ
- uhlový typ
- dvojstranná zástavba
- nepravidelný typ zástavby
Individuálny charakter osídlenia väčšej časti Kysúc sa prejavoval vo voľnejšej orientácii domu, ktorá je však náhodná a a neradi sa žiadnymi základnými pravidlami. Rozhodujúce bolo vlastníctvo pozemkov, čo sa prejavovalo na umiestnení a orientácii hospodárskych budov vo vzťahu k obytnému domu.
Výber stavebného materiálu v ľudovom staviteľstve závisel od dobového, hospodárskeho a miestneho vývoja a teda i s viacerými druhými stavebného materiálu. Jednalo sa hlavne o :
- drevo
- kameň a tehla
- nepálená tehla
Množstvo lesov a ich blízkosť k budovaným objektom poskytovali obyvateľstvu dostatok vyhovujúceho stavebného materiálu. Ponúkal sa o to viac, že pri zakladaní nových usadlostí a vytváraní nových polí bolo potrebné les najprv vyklčovať. V 18. a do polovice 19. storočia / do zrušenia poddanstva / nebola o drevo núdza. Vzhľadom na nedostatok prístupových ciest nemalo drevo veľkú cenu. Zemepáni preto dovoľovali ťažiť drevo poddaným a voľne ho využívať. Až do konca I. svetovej vojny bolo prevládajúcim stavebným materiálom drevo. Stavby z nepálených tehál a kameňa vyžadovali nákladnejšiu prípravu a technické znalosti. Stavebníci vychádzali z toho, že z dostupných materiálov bolo drevo najvhodnejším materiálom pre obytné domy budované v horskom prostredí, pretože drevené domy sú suché a teplé.
V súlade s použitým stavebným materiálom sa vyvíjala i i konštrukcia a technika stavby domu kde základnou stavebnou technológiou bolo zrubenie. V regióne Kysúc sa praktizovala technika pozdĺžneho prerezávania guláčov. Drevené stavby sa stavali spravidla bez základov prípadne i bez podmurovky.
Konštrukcia domu zodpovedala funkčnosti a jej cieľom bola predovšetkým účelnost.
Na Kysuciach bola rozšírená ochrana zrubu proti zahnívaniu a vlhnutiu a jeho zatepľovanie pomocou škárovania machom. Proti dažďu a mrazu býval zrub chránený šindľom, ktorý sa pribíjal na zrubové brvná.