Jedným z práv dedičných richtárov (šoltýsov) bolo i právo na stavbu a prevádzkovanie vodného mlyna prípadne píly. Súviselo to s potrebou mletia obilia dopestovaného na vyklčovanej pôde, ktoré sa mohlo spracovávať podľa potrieb miestnej poľnohospodárskej komunity a nebolo potrebné jeho prevážanie na miesta jestvujúcich mlynov mnohokrát značne vzdialených. Múka bola jednou zo základných potravinových komodít vtedajšieho človeka a akékoľvek zdržanie jej plynulej výroby a prísunu mohlo mať vážne následky a narušiť potravinovú sebestačnosť komunity (osady).
Mlynári okrem mletia obilia boli povinní odvádzať zemepánovi múku, vykrmovať ošípané, robotovať a podobne.

Kysuce boli a sú bohaté na drevnú hmotu. Pri klčovaní lesov za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy a pasienkov vznikalo množstvo drevnej suroviny, ktorú bolo treba spracovať na stavebné rezivo používané pri výstavbe obydlí prípadne hospodárskych stavieb, ale ktorú bolo treba i odvádzať zemepánovi. Na spracovanie dreva sa využívali vodné píly.
Stavba píly nebola už zďaleka tak dôležitá pre život komunity i keď spracovanie dreva, ktoré bolo základným stavebným materiálom i materiálom pre výrobu úžitkových predmetov malo tiež svoju dôležitosť. Pokiaľ mala obec mlyn i pílu jednalo sa veľmi často o polyfunkčný objekt obsahujúci obe zariadenia. Veľká časť kysuckých mlynov i píl pracovala sezónne a bola závislá na zrážkach a tým na prietokoch vody v náhonoch. V období jar - jeseň mohli pracovať len zariadenia vybudované na riečnych tokoch s dostatočným prietokom vody počas roka (Kysuca, Bystričanka).

1325 - výsadná listina Karola Róberta udeľuje dedičnému richtárovi Kysuckého Nového Mesta Henrikovi Hornischovi právo na postavenie ľubovoľného počtu mlynov

17.stor.

• v tomto storočí jestvovalo na Kysuciach približne 16 mlynov
• v Skalitom sa mlyny spomínajú už v 17 storočí.
• v Skalitom boli mlyny i na nižnom konci u Martiniaka - zbúraný r. 1937,

1602 - šoltýs Adam Bonec, ktorý osídlil územie Turzovky dostáva v privilégiach udelených Jurajom Thurzom Turzovke okrem iného i právo postaviť si vodný mlyn s jedným kameňom a vodnú pílu na rezanie trámov
1612 - urbár bytčianskeho panstva uvádza v Turzovke obilný mlyn v držbe dedičného richtára Juraja Srubiana

1618

• bytčianske panstvo má a prenajíma v Turzovke mlyn
• svoj mlyn a pílu má i dedičný richtár

1637 - vodný mlyn v Čadci

1658

• urbár budatínskeho panstva uvádza v kysuckej časti panstva 10 vodných mlynov s jedným kameňom a to Vyšná Rudina, Rudina na Pieskoch, Lopušné, Radola, Kysucké Nové Mesto, Lieskovec, Podjavorské / Oščadnica /, Čierne
• pri mlynoch v Rudine na Pieskoch, Radoli, Podjavorskom (Oščadnici) boli i píly, ktoré rezali jednou pílou

1662 - urbár strečniankeho panstva uvádza v kysuckej časti majetku vodné mlyny v Čadci, Rakovej, Vadičove, Klubine a Starej Bystrici
1663 - Ochodnica má mlyn v časti pod Oblazom
1673 - urbár bytčianskeho panstva uvádza mlyn v Olešnej a v Turzovke, ktorý vlastní Juraj Srubrian
1677 - majiteľ bytčianskeho panstva Juraj Ilešházi udeľuje turzovskému richtárovi Adamovi Maralovi právo postaviť mlyn s dvoma kameňmi
1678 - Zborov nad Bystricou má mlyn
1683 - V Turzovke bratia Juraj a Ján Jantulíkovci dostávajú od Juraja Ilešháziho povolenie postaviť vodný mlyn s jedným kameňom a pílu pri potoku Predmier
1687 - v Turzovke potomkovia Adama Marala dostali povolenie postaviť mlyn na Kysuci
1689 - v Turzovke Juraj Jantulík za zabezpečenie vyklčovania a obrobenia pôdy novými osadníkmi v časti Plato dostáva právo postaviť dva mlyny a pílu

1690

• turzovský richtár dostáva právo postaviť mlyn na potoku Predmier
• mlyny v Radôstke a Ochodnici

18.stor.

• v tomto storočí jestvovalo na Kysuciach približne 31 mlynov
• v prvej polovici storočia má Turzovka 12 gazdovských mlynov , 15 gazdovských píl a jednu panskú pílu
• v prvej polovici storočia tri mlyny v Ochodnici
• 70-te roky 18 storočia - Raková má 5 mlynov a 5 poddanských píl, Čadca má 3 poddanské mlyny a pílu, Krásno nad Kysucou má 7 poddanských mlynov a pílu, Oščadnica má 5 poddanských a 1 panský mlyn, Skalité má 5 poddanských mlynov, Staškov 3 poddanské mlyny, Svrčinovec 1 pílu a 2 poddanské mlyny, Čierne má 4 poddanské mlyny, Horelica 2 panské mlyny, Nesluša jeden mlyn, Ochodnica 4 mlyny

1712 - urbár bytčianskeho panstva uvádza mlyny v Turzovke a Podvysokej

1713

• gbelianske panstvo má mlyn v Dolnom Vadičove
• v Turzovka má rodina Jantulíkovcov dva mlyny a pílu a ďalších 6 píl má iných majiteľov
• mlyn v Olešnej a Podvysokej

1720 - Turzovka má 8 mlynov
1721 - v Turzovke majú Jantulíkovci 2 mlyny a pílu, richtár a šoltýs vlastnili 2 mlyny, Rafajovci 1 mlyn, Srník 1 mlyn a Korduliak 1 mlyn,
- mlyn v Olešnej
1723 - v Turzovke postavil nový mlyn Ondrej Kvitančík, ďalšie mlyny boli a píly - Srník na Kysuci mlyn, Korduliak mlyn, Kubík mlyn na potoku Olešná, šoltýs mal pílu, P. Bečko má pílu, J. Kubík má pílu a Jantulíkovci 2 píly
1744 - v Turzovke J. Makuch a A. Ježík stavajú mlyn
1749 - urbár strečnianskeho panstva uvádza uvádza v kysuckej časti panstva 18 mlynov / Oščadnica 6, Raková 3, Krásno nad Kysucou 2, Staškov 2, Zborov 2, a po jednom mlyne v Čadci, Zákopčí
a Svrčinovci /
1770 - v Turzovke sa nachádza 12 gazdovských, 15 poddanských mlynov a jedna panská píla
1773 - gbelianske panstvo má mlyn v Pažitiach
1793 - gbelianske panstvo má mlyn v Novej Bystrici
1797 - v Turzovke sú známe Stolárikovský mlyn s dvoma kameňmi na Predmieranke a Jantulíkovský s dvoma kameňmi a pílou

19.stor.

• - v polovici storočia zakladá barón Juraj Sina (1810 - 1876) vodný mlyn s pílou v Starej Bystrici - Hámor na rieke Bystrici, ktorý dáva do prenájmu, v roku 1910 ju odkupuje Mlynový a drevový priemysel Oščadnica, v roku 1928 odkupuje objekt Michal Podmanický, ktorý likviduje mlyn a modernizuje pílu, namiesto mlynského kolesa inštaluje Francisovu horizontálnu regulačnú
  turbínu, rekonštrukcia ukončená v roku 1930
• 1948 ide píla do prenájmu
• 1967 pílu prevádzkujú Severoslovenské štátne lesy Žilina, vymieňajú strojné zariadenia, sú postavené nové haly a rozširuje sa výroba (debnenia, lešenárske a šalovacie dielce a pod), píla pracuje dodnes ako súkromná firma
• v polovici storočia zakladá barón Juraj Sina vodný mlyn s pílou na majeri Bryzgalová v Starej Bystrici využívajúci vodu tečúcu z Koreňova, ktorú dáva do prenájmu , v roku 1910 odkupuje
  celé zariadenie Štefan Kolembus, ktorý likviduje pílu a prevádzkuje mlyn ktorý viac ráz zmenil majiteľov a slúžil až do roku 1950

1801 - urbár panstva Bytča uvádza v turzovskom dištrikte medzi technickými zariadeniami 3 panské mlyny kde pri dvoch boli i píly, 9 sedliackych mlynov a ďalších 17 píl
1810 - v Turzovke je 10 poddanských obilných mlynov
1817 - mlyn v Radôstke
1818 - mlyn v Makove
1827 - v Turzovke sa nachádza 11 mlynov (Marcov, Makuchovský, dva Jašíkovské, Mudríkovský, Madajovský, Čuboňovský, Bielčíkovský, Krištofíkovský, Papíkovský a Stuchlíkovský)
1839 - na Skalitom mlyn u Filipov - stojí ešte v súčasnosti a sú údaje i o ďalších dvoch mlynoch
1877 - 20 obcí na Kysuciach má mlyny, z toho dva v Turzovke

20. storočie

• začiatkom storočia v Starej Bystrici v časti na Lánoch - u Sekeráša zakladajú bratia Adlerovci vodnú pílu s troma gátrami postavenú pri rieke Bystrici
• 1922 je k vodnej píle pristavená parná lokomotíva, ktorá poháňala gátre v období sucha, v prevádzke pracovali skracovačky a píla mala i sklad guľatiny a reziva a pracovalo tu cca 40 zamestnancov
• 1934 píla vyhorela a nepodarilo sa ju obnoviť
• v Starej Bystrici u Slezákov stavia Vegzberg pílu s jedným gátrom, ktorý mal vo svojom ráme len jednu pílu , ktorú potom predáva rodine Prievozníkovej
• 1935 píla pre stratovosť zatvorená
• 1917 - starší mlyn a píla v strede Turzovky sa stáva majetkom rodiny Chromíkovcov, ktorá ju využíva ako mlyn
• voda na náhonové kolo bola vedená / odrážaná / z Kysuce, kde na tento účel bola na Vŕšku postavená hať
• 1924 bol mlyn prestavaný na stolicový valcový mlyn, kde pri prestavbe bolo mlynské koleso nahradené turbínou a pytlovacie zariadenie cylindrami
• turbína okrem pohonu mlynskéhom zariadenia poháňala aj generátor vyrábajúci elektrický prúd pre Turzovku
• v 50-tych rokoch je mlyn znárodnený , slúži však naďalej na šrotovanie
• 1933 - v Turzovke sú píly v Predmierskej, Klíne a na Vyšnom konci
• 1933 - v Starej Bystrici v osade Rusnákovia V. Timek, P. Timek, P. Šimašek a A. Ozaniak stavajú mlyn, ktorý prenajímajú Š. Raganovi, mlyn pracoval do roku 1950
• 1933 - Ondrej Zajac má v Dlhej nad Kysucou vodný mlyn
• 1946 - Turzovka má jednu vodnú pílu
• 1949 - znárodňovanie - píla Antona Cisárika v Turzovke sa stáva súčasťou Drevoimpregny neskôr Drevoindustrie a píla Šimona Janešíka sa stáva súčasťou Okresného Stavokombinátu v Čadci
• 1959 - v okrese Kysucké Nové Mesto v súvislosti so znárodnením boli zrušené mlyny v 22 obciach
• dočasne ostali pracovať mlyny v Kysuckom Novom Meste a Ochodnici