V rámci kysuckého regiónu sa stavali prevažne prízemné zrubové domy z guláčov. Neskôr boli guláče upravované na dvojstranne, alebo štvorstranne kresané trámy. Škáry medzi guláčmi, prípadne trámami boli vyplňované machom. Strecha bola krokvovej, alebo hambálkovej konštrukcie krytá šindľom, zakončená doskovými štítmi, dole s ostrešiami. Štíty mali niekedy dekoratívne prvky - boli členené zvislými latkami, vodorovnými profilovými lištami, polkružím s profilovou hálkou a vetracími otvormi rôznych tvarov. Ako ďalšie dekoratívne prvky sa vyskytovala ornamentálna výzdoba štítu, spodného debnenia polkružia, vápenná výzdoba okolo okien a dverí a rezby - ochranné znaky, nápisy, datovania a pod. (vid foto.)

Základné dispozičné členenie kysuckého domu bol dvojdielny pôdorys, to znamená vstupný pitvor a izba , kde sa postupne v zadnej časti pitvora vyčleňuje komora.
Trojdielny pôdorys domu / izba, pitvor, komora situované v pozdĺžnej osi / sa objavuje až v polovici 19. storočia. Často sa vyskytovali dvojdomy obývané dvoma rodinami.
Na horných Kysuciach sa objavovali troj-priestorové domy s bočnou komorou pristavanou k izbe a vchodom z izby prípadne pitvora.
Trvalo obývaným a jediným vykurovaným priestorom bola izba , ktorej vzhľad a funkčné usporiadanie sa odvíjalo od vývojovej fázy vykurovacieho zariadenia. Základným typom bola dymná izba s vysokými stropmi, nebielené steny a hlinená dlážka. Okná boli malé vo väčšine prípadov neotvárateľné a dym bolo odvádzaný dverami, alebo otvorom v strope. Vybavenie dymnej izby bolo skromné - stôl, pozdĺž stien lavice na sedenie a spanie pôvodne zapustené do zrubu a podopreté klátikmi, prípadne s nohami zapustenými do hlinenej dlážky. Riady a veci na varenie sa odkladali pri peci. Ako kolísky sa používali zavesené plachty.

Ďalší vývoj vykurovacieho zariadenia umožňoval klásť dlážkové podlahy, bieliť steny a znižovať stropy čím sa zlepšilo vykurovanie izby. Vývojom prechádza i vnútorné vybavenie izby - objavujú sa postele so zásuvnou debnou na spávanie detí.

Izba bola jediným vykurovaným priestorom a preto sa tu sústreďoval všetok život - varenie, spanie, vykonávanie domácich prác a domácich výrob a v zime sa do izby prichyľovali i mláďatá hospodárskych zvierat.

Ďalší vývoj vykurovacieho zariadenia prináša zväčšovanie okien, výskyt nábytkových prvkov zhotovovaných remeselníkmi - lavice s operadlami, stoličky, truhly, police, postele, kolísky a predmetov z mestského prostredia ako skrine, komody, kredence a začali sa používať ozdobné doplnky najmä z textílií.

Zariadenia na vykurovanie a tepelnú prípravu pokrmov prešli rôznymi vývojovými stupňami a určovali charakter bývania, spôsob života a vnútorné vybavenie miestností.
Najstarším typom pece na Kysuciach bola hranolovitá pec, pred ústim ktorej bolo ohnisko na vyvýšenom podstavci. Dym z pece a ohniska unikal cez dvere, alebo okná a otvorom v povale. Ďalší vývoj priniesol nad ohnisko dymník kužeľového tvaru zachytávajúci dym a odvádzajúci ho do podstrešného priestoru. Ďalším vývojovým stupňom bolo pristavenie sporáku. Od 50. rokov 19. storočia sa začínajú používať továrensky vyrábané sporáky.

Pitvor bol vstupnou časťou domu využívaný ako krátkodobý skladovací priestor na náradie nádoby s vodou, truhly na obilie a pod. Komora sa používala ako skladovací priestor na čerstvé a konzervované potraviny, obilie, múku, šatstvo a pod.

Zriedkavo sa do nej dávala i posteľ na spanie.