Medzi hosťami 15. Etnofilmu Čadca 2008 bola aj vzácna delegácia zo Švajčiarska, druhá manželka (1947) Karolaa Skřipského Eva Skřipská (rodená Moskocziová z Bratislavy) a tri Skřipského deti - Jana (1940), Jiří (1947) a Tomáš (1950), ktorý hral v Skřipského filme Dva barančeky. Prvá Skřipského manželka Gertruda Balleková z Prostějova (sobáš v r.1935) zahynula v koncentrančnom tábore v Osvienčima (1942). Pani Eva Skřipská sa výrazne podieľala na príprave seminára, výstavy a retrospektívy Karola Skřipského, ktprú si môžete pozrieť v týchto dňoch v priestoroch Domu kultúry Čadca, ktorú pripravila v spolupráci s PhDr. Dášou Ferklovou zo Slovenského národného múzea v Martine. K výstave je pripravený aj seminár k storočnici Skřipského na Etnofilme 2008.
Sedem filmov v retrospektíve Karola Skřipského - storočnica narodenia a 15. výročie úmrtia (minutáž pásma je 118 min.)
- Oživená hlina (SR, 1948. 12 min.)
Námet, scenár, réžia - Karol Skřipský, kamera - Karel Kopřiva, hudba - Alexander Moyzes
Dokumentárny film o hrnčiarstve a džbánkarstve na Slovensku a o diele Ferdiša Kostku v keramike - Pieseň farieb a tvarov (SR, 1960, 14 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera - Karol Skřipský, námet, scenár – Martin Slivka, Hudba - Bartolomej Urbanec
Dokument o tradíciách ľudovej tvorivosti na západnom Slovensku - Stvoritelia (SR, 1964 - 15,5 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera - Karol Skřipský, hudba - Angelo Michajlov
Dokumentárny film z dielne posledných umeleckých ľudových remeselníkov - Mašinka (SR, 1967 - 8 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera - Karol Skřipský, hudba - Ilja Zeljenka
Dokumentárny film o jednej z posledných lesných železničiek v Remetských Hámroch - Sená na Doščanke (SR, 1967, 9,5 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera - Karol Skřipský
Dokumentárny film zo života ľudí v údolí Liptovskej Tepličky na úpätí Kráľovej hole - Štyri dni Ľudovíta Čonku (SR, 1967, 28,5 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera - Karol Skřipský, hudba - Ilja Zeljenka
Dokumentárny film o živote človeka, ktorý sa dobrovoľne vrátil do lona prírody a žije so svojou ženou na ostrove rieky Latorica - Bosco Gurin - Ein Dorf der freien Walser (Bosco Gurin - Dedina slobodných Walsanov, Švajčiarsko, 1971,.31 min.)
Námet, scenár, réžia, kamera Karol Skřipský, kamera - Georges von Weissenfluh, hudba - Jean Daetwyler, strih - Kristina Brunst
Dokumentárny film o faune a flóre švajčiarskej alpskej horskej dedinky, ktorej obyvatelia žijú stredovekým spôsobom života
KAROL SKŘIPSKÝ - Človek, žijúci v harmónii s prírodou
Modra, 31. januára 2008 - Sté výročie narodenia významného fotografa, režiséra a dokumentaristu KARLA SKŘIPSKÉHO si pripomenie Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre výstavou jeho fotografií zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea v Martine. Výstava potrvá počas celého mesiaca február vo výstavnej sieni Múzea Ľ. Štúra v Modre.
Fotografická tvorba človeka, ktorý s láskou a obdivom dokumentoval slovenskú krajinu, sa začala ako mladícka záľuba, ktorá súvisela s turistickou aktivitou. Očarený slovenskou prírodou, presťahoval sa v roku 1932 na Slovensko do Ištvanovej (dnes Štefanová, časť Terchovej). Tu sa začala jeho intenzívna fotografická činnosť, spočiatku predovšetkým z prostredia čarovnej Malej Fatry. V roku 1934 v Ištvanovej postavil a prevádzkoval Horský hotel, ktorý budoval do roku 1939. Do profesionálnej fotografickej obce vstúpil Skřipský v roku 1935 samostatnou výstavou v brnenskom múzeu.
Prvá polovica 40. rokov 20. storočia priniesla Skřipskému trpké chvíle nielen v profesijnom, ale i osobnom živote - väzenie, prenasledovanie, ukrývanie sa v horách, účasť v SNP... Po druhej svetovej vojne mu fotografka Irena Blühová a jej manžel Imrich Weiner–Kráľ sprostredkovali prácu na knihe „Leto v Tatrách“, ktorá vyšla v roku 1946.
Základné podnety pre fotografické umenie mu poskytovala predovšetkým príroda, ktorej krásu predstavoval prostredníctvom geografického reliéfu krajiny, znásobeného emotívnou kresbou svetla, atmosféry a ročných období. V centre jeho záujmu bol život v krajine, jej flóra, fauna. Aby dosiahol úplnosť, súbežnou témou mu bol aj človek žijúci v harmónii s prírodou.
Po auguste 1968 sa jeho novým domovom stalo Švajčiarsko, ktoré sa pre neho stalo témou tvorby v období 70., 80. a na začiatku 90. rokov 20. storočia. Ďalšie námety našiel na svojich cestách po Európe, Prednom Oriente, Amerike a Afrike. Opäť vznikli fotografie ním milovaných hôr, ale aj ľudí žijúcich v týchto krajinách, ktorých zachytával svojim objektívom vo chvíľach pracovných i sviatočných.
Nemenej významný je prínos Karola Skřipského aj na filmovom poli. V 40.rokoch 20.storočia prijal ponuku pracovať ako kameraman a režisér v Slovenskom filme, ktorý sa v tom čase personálne budoval. Pri kameramanskej a režijnej práci zotrval v rokoch 1947 - 1968. V rokoch 1950 - 1959 bol prvým riaditeľom novozriadeného Štúdia populárno-vedeckých filmov. Nakrútil viac ako 50 autorských filmov s horolezeckou a prírodovednou tematikou (napr. Kvety Tatier, Tatranský národný park, Obrázky z Tatier a pod.). Mnohé z nich získali domáce i zahraničné ocenenia (napr. filmy Zelené priehrady, Pieseň farieb a tvarov, Stvoritelia, atď.). Skřipského filmová tvorba vyvrcholila filmom Bosco Gurin (1971), o dedine na úpätí Álp, žijúcej archaickým spôsobom života.
