Židia - etnikum, ktorého pôvod bol v izraelských kmeňoch žijúcich od polovice 2. tisícročia pred n.l. na území dnešnej Palestíny. Židia sa na Slovensko dostávajú v prvých storočiach n.l / prvá písomná zmienka o Židoch na Slovensku pochádza z 10 storočia /. Vo väčšom počte sa na Kysuciach začínajú objavovať od konca 18. a začiatku 19. storočia. Prichádzajú hlavne z Poľska a Maďarska a boli to roľníci , remeselníci ale hlavne obchodníci a kupci. Usadzujú sa v mestách , ale i v dedinách ležiacich na obchodných cestách, kde získavajú dominantné postavenie v obchode, pohostinstve (krčmári, hotelieri).

Jozef II. umožnil židovskej komunite usadzovať sa v slobodných kráľovských mestách , povolil im zriaďovať si synagógy (modlitebne), zrovnoprávnoprávnil ich s kresťanským obyvateľstvom , čo znamenalo priznanie občianskych a politických práv.Na Kysuce sa Židia sťahovali predovšetkým z Halíča.

1787 - je dokladovaný židovský podnikateľ prevádzkujúci panskú pílu v Čadci
1800 - Židia stavajú v Čadci drevenú motlitebňu
1805 - Stará Bystrica má 79 židovských obyvateľov, ale v roku 1837 už 133
1818 - Turzovka je sídlom židovského matričného úradu / rodné, sobášne, úmrtné matriky /
1895 - 1898 - v Turzovke postavená synagóga a židovská škola (na mieste motlitebne neskôr postavený Hrancov dom, na mieste školy ja v súčasnosti predajňa)
1901 - v Starej Bystrici postavená kamenú synagógu
1901 - Stará Bystrica má rabína, rabínsky úrad s pôsobnosťou pre Starú a Novú Bystricu, Klubinu, Radôstku, Riečnicu, Lodno
- bystrickí Židia mali vlastnú školu, kde vyučoval rabín / 1913 zrušená / a mali aj vlastný cintorín
1942 - z Turzovky je v apríli až júni deportovaných 10 židovských rodín / ďalšie deportácie v roku 1944 /

Od roku 1840 boli podľa nariadenia Jozefa II. vedené samostatné židovské matriky. V roku 1885 boli úradne uzavreté a židovskí obyvatelia sa zapisovali do matrík v novozriadených sídelných matričných obvodoch.

S nástupom kapitalizmu (koniec 19. storočia) získavajú silné pozície v hospodárskom živote (obchod s drevom, drevospracujúci priemysel, vlastníctvo lesov, pozemkov, nehnuteľnosti - Popper, Lovy, Roth, Eichenwald a i.). Uvedomujú si dôležitosť vzdelávania a stávajú sa z nich lekári, sudcovia, advokáti, notári, umelci a podieľajú sa na verejnom, spoločenskom a hospodárskom živote. Prítomnosť židovskej komunity v tej , ktorej kysuckej oblasti signalizoval hospodársky význam jednotlivých oblastí, prípadne obcí. Židia však pôsobia nielen vo veľkom obchode ale cez krčmy, obchodíky kde predávajú vlastné i dovážané výrobky získavajú vplyv na obchodný obrat v celom regióne a to aj vďaka vzájomnej súdržnosti a pomoci starousadlíkov novopríchodzím.
V polovici 19. storočia boli síce Kysuce skoro úplne katolícke, napriek tomu žilo na Kysuciach cca 800 židov (Čadca 134, Stará Bystrica 76, Turzovka 150, Vysoká nad Kysucou 200 apod.) V týchto obciach mali aj synagógy . Združovali sa do židovských náboženských obcí , ktoré si zriaďovali rabínske úrady a stavali si synagógy a modlitebne a zakladali židovské školy. Židovská náboženská obec si vydržiavala rabína, ktorý vykonával náboženské úkony a učil náboženstvo.
Po vypuknutí II. svetovej vojny stávajú sa prenasledovanou skupinou likvidovanou hospodársky aj fyzicky (koncentračné tábory). Nemecko vydalo 14.3.1939 vyhlášku o registrácii Židov, ktorá celý tento proces spustila.

K prenasledovaniu Židov na Slovensku dochádza po vzniku Slovenského štátu. Nariadením Slovenského zákonníka (9.9.1941) bol vydaný Židovský kódex, ktorý určoval právne postavenie Židov.

• obmedzoval občianske, spoločenské a náboženské práva (prepúšťanie zo štátnych a verejných služieb, odňatie pasov, zbraní, vodičských preukazov, zákaz návštevy škôl okrem základných , zákaz cestovania, zákaz návštevy verejných miestností , povinnosť kvôli ľahkej identifikácii nosiť žltú päťcípu Dávidovu hviezdu)
• bol zabavený všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok (konfiškácia pôdy, podnikov, domov, mimo tovární, blokácia vkladov a účastín, odňatie živnostenských licencii) a židovský majetok bol prevedený na tzv. árijských majiteľov - arizácia

Ďalším krokom bol odsun židovského obyvateľstva - každá židovská rodina dostala výmer s udaním termínu, času a a miesta sústredenia a následného odsunu. Židia boli sústreďovaní v hlavných zberných táboroch v Bratislave, Žiline a Poprade. Podľa nemeckej verzie mali byť Židia odsúvaní do samostatných územnosprávnych celkov , kde si mali zarábať prácou na živobytie. Slovenský štát platil za každého odsunutého Žida 500 ríšskych mariek, čo bolo zdôvodňované nákladmi na stravovanie a ubytovanie. V skutočnosti Židia boli odsúvaní do koncentračných táborov kde väčšina zahynula. Pravda o osude Židov vyšla najavo po úteku dvoch slovenských Židov z poľského Osvienčinu v apríli 1944. Deportácie boli pozastavené.

Kysuckí Židia boli deportovaní do zberného tábora v Žiline. Určitý čas fungoval zberný tábor aj v Čadci - továrenská hala bývalej súkenky v Čadci. Pre nevyhovujúce podmienky bol zrušený. V Kysuckom Novom Meste bol v roku 1941 zriadený pracovný tábor pre Židov. V okrese Čadca sa na arizácii židovského majetku podieľalo 51a v okrese Kysucké Nové Mesto 30 arizátorov. V okrese Čadca bol arizovaný majetok v hodnote 5 068 000 Ks mimo pôdy, lesov a obchodného tovaru. V roku 1940 mal okres Čadca 266 živnostníkov a podnikateľov židovského pôvodu. V rámci Kysúc bol celkovo arizovaný majetok židovského obyvateľstva za 8 620 000,- Ks v kurze z roku 1942.

Najväčšia koncentrácia židovského obyvateľstva bola v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke, Kysuckom Novom Meste a vo Vysokej nad Kysucou kde mali židovské obce aj svoje modlitebne.  Okres Čadca mal pred II.svetovou vojnou 396 a okres Kysucké Nové Mesto 78 židovských obyvateľov.

Drvivá väčšina z nich sa z koncentračných táborov nevrátila!
Veľká časť Židov, ktorí prežili vojnu sa vysťahovala do Izraela.