Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Slovensko v dvadsiatom storočí

1900 - kým v polovici 19. storočia má Slovensko v priemyselnom potenciáli štátu dominantné postavenie na začiatku 20 stor. má len 432 prevádzok s viac ako 20 zamestnancami - špičkové Slovenské podniky tej doby boli železiarne v Podbrezovej / 3250 zamestnancov /, textilka v Ružomberku / 2469 zamestnancov / , železiarne v Krompachoch / 1907 zamestnancov /, zlaté a strieborné bane v Banskej Štiavnici, súkenka v Žiline, železničné dielne vo Vrútkach, cukrovar v Šuranoch, tabaková továreň v Košiciach

Viď články HOSPODÁRSKY VÝVOJ NA KYSUCIACH, HORNOUHORSKÁ SÚKENNÁ TOVÁREŇ ú. s. ČADCA, KOŠICKO - BOHUMÍNSKA ŽELEZNICA. ŽELEZNIČNÁ TRAŤ ČADCA - MAKOV, KYSUCKO - ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA

1900

  • 70 % Slovákov sa hlási ku katolíckej viere, 24 % sú evanjelici a 6 % ostatné vierovyznania
  • Slovensko má 2 782 925 obyvateľov

1901 - 1918 - postupné napredovanie knižnej kultúry Slovákov - v Uhorsku vychádza 2700 slovenských titulov / 1200 náboženských, 800 titulov beletrie, 300 učebníc /

1905 - 1907 - ruská revolúcia zradikalizovala proletariát v Európe a teda aj na Slovensku a zjednotila slovenskú politickú scénu , ktorá ako základnú požiadavku demokratizácie uhorských pomerov nastolila požiadavku všeobecného volebného práva

1907

  • spor o vysviacku kostola v Černovej vyvrcholil streľbou četníkov do demonštrantov s výsledkom 15 mŕtvych, 70 zranených a následne vykonštruovaným procesom proti Černovčanom - bolo to vyvrcholením represívneho postoja vlády voči nemaďarským obyvateľom a prezentáciou uhorskej národnostnej politiky
  • udalosť v Černovej mala ohlas v celej Európe a aktivizovala i podporné hnutie medzi slovenskými vysťahovalcami v USA
     

1907

  • Apponiho zákony znamenajú totálny nástup maďarizácie - násilné zavádzanie maďarčiny
  • Albert Apponyi - minister vyučovania uhorskej vlády v rokoch 1906 - 1910 a 1917

1910 - Slovensko má 2 916 657 obyvateľov
1911 - v Clevelandu / USA / sa konal ustanovujúci zjazd Slovenskej socialistickej strany
1910 - budovanie železníc v Uhorsku - Slovensko má 2974 km železníc
1912 - 1913 - na Slovensku sa nachádza 250 väčších knižníc s cca 1,4 milióna kníh
1913 - vzniká Slovenská ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom, ktorá sa už národnostne a autonómne orientuje

1914

  • do tohto roku sa zo Slovenska vysťahovalo cca 600 000 obyvateľov
  • v srbskom Sarajeve spáchaný atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku a následne vyhlásenie vojny Rakúsko - Uhorska Srbsku čo znamenalo začiatok I. svetovej vojny
  • do vojny postupne vstupujú na strane Rakúsko - Uhorska Nemecko a Turecko a proti nim sa postavili Rusko, Francia, Veľká Británia
  • do vojnových konfliktov sa zapája Japonsko

1915

  • válku Rakúsko - Uhorsku vyhlasuje Itália
  • USA - Cleveland - dohoda o postavení Slovákov v budúcom Československu na báze federatívneho vzťahu Čechov a Slovákov / zástupci Slovenskej ligy a Českého národného združenia /
  • Slovensko má 3219 km železníc čo reprezentuje 89 % súčasného stavu

1916

  • válku Rakúsko - Uhorsku vyhlasuje Rumunsko
  • aktivizácia zahraničného česko - slovenského odboja podporovaného dohodovými mocnosťami na čele s T. G. Masarykom, M.R. Štefánikom a E. Benešom
  • v Paríži vzniká Československá národná rada / ČSNR /
  • ČSNR koordinuje národno-oslobodzovacie úsilie medzi dvoma hlavnými kolóniami Čechov a Slovákov v USA a Rusku
  • v Rusku sa začínajú formovať československé dobrovoľnícke légie zo zajatcov, prebehlíkov a dobrovoľníkov, ktoré v roku 1917 majú viac ako 50 000 vojakov a stávajú sa reálnou vojenskou silou
  • zomiera cisár František Jozef I a do čela Rakúsko - Uhorska sa dostáva Karol I, syn arcivojvodu Otta, brata zavraždeného Františka Ferdinanda d´Este
     

1917

  • vo februári prepukla v Rusku boľševická revolúcia
  • v druhej polovici roka 1917 sa začína aktivizovať aj domáci slovenský odboj
  • Rakúsko - Uhorsko sa dostáva do vážnych hospodárskych problémov
  • vzrastá stávkové hnutie, a prepukajú hladové a protidrahotné demonštrácie
  • v Rusku vzniká československý armádny zbor

1917 - do svetového konfliktu sa zapájajú USA, ktoré vyhlasujú vojnu Nemecku

1918

  • do svetového konfliktu sa zapája Brazília
  • je podpísaný brestlitovský mier medzi ústrednými mocnosťami a vzniknutým sovietskym Ruskom / sovietska vláda prijíma územné, hospodárske a strategické podmienky ústredných mocností aby získala čas na vnútornú konsolidáciu /
  • rezolúciou z mája 1918 sa domáci odboj hlási k idei Československého štátu (rezolúciu koncipoval Vavro Šrobár)
  • USA - Pittsburg - ďalšie jednanie o spoločnom štáte už nehovorí o federácii, ale len autonómii Slovákov v rámci budúceho spoločného štátu čo bol ústretový krok zo strany amerických Slovákov v snahe nevyostrovať vzájomné napäté vzťahy medzi obidvoma komunitami , dohody boli podpísané o i. aj T.G. Masarykom
  • kongres utláčaných národov Rakúsko - Uhorska v Ríme deklaruje predstavy o usporiadaní Európy po ukončení vojny
  • Washingtonská deklarácia z októbra 1918 deklaruje kladnú zmenu postoja USA k vzniku nového štátu Čechov a Slovákov na demokratických princípoch
  • po ukončení I. svetovej vojny a súčasnom rozpade Rakúsko - Uhorska vznikli nástupnícke štáty Rakúsko, Maďarsko a Československo
  • časť územia monarchie pripadla Juhoslávii, Poľsku, Rumunsku a Taliansku

    Viď mapu č.7. : RAKÚSKO - UHORSKO A JEHO NÁSTUPNÍCKE ŠTÁTY
     
  • 14.10.1918 - Národná rada československá ustanovila dočasnú československú vládu s T.G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financii, E. Benešom ako ministrom zahraničia a M.R. Štefánikom ako ministrom vojny
  • dočasnú československú vládu postupne uznávajú Francia , Veľká Británia, Srbsko, Taliansko a ďalšie štáty
  • 28.10.1918 - v Prahe vyhlásená Československá republika, prvé zákony za slovenskú stranu podpisuje Vavro Šrobár

    Viď mapu č.8 : PRVÁ ČESKOSLOVENSKÁ REPUBLIKA 1918 - 1938
     
  • 30.10.1918 - v Martine prijíma SNR „ Deklaráciu slovenského národa „ kde sa Slováci hlásia k seba-určovaciemu právu a spoločnému štátu Čechov a Slovákov
  • 14.11.1918 - prvá schôdza Národného zhromaždenia - prehlásená republikánska forma československého štátu, T.G. Masaryk je zvolený prezidentom a je ustanovená vláda na čele s K. Kramářem
  • v decembri mocnosti Dohody určujú demarkačnú čiaru / hranice / medzi Slovenskom a Maďarskom

1919

  • novo vznikajúce Maďarsko si činí územné nároky na Slovensko a jeho časti obsadzuje, nová československá armáda vytlačila v januári maďarské jednotky za demarkačnú čiaru určenú mocnosťami Dohody
  • v marci sa uskutočnil komunistický prevrat v Budapešti a časti Slovenska sú obsadené maďarskou Červenou armádou a 19. 6. je v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád
  • porážkou maďarskej Červenej armády zaniká i Slovenská republika rád
  • prijatý zákon zriaďujúci štátnu univerzitu v Bratislave, ktorá dostala meno Univerzita Komenského
  • 4.5.1919 - pri návrate do vlasti zahynul pri leteckej katastrofe v Ivánke pri Bratislave slovenský štátnik a jeden z tvorcov československého štátu generál Milan Rastislav Štefánik

4.6.1920

  • Trianonská dohoda stanovuje okrem iného aj presné hranice Slovenska (Maďarsko priznáva Československu územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, uznáva jeho nezávislosť a územnú nedotknuteľnosť)
  • rozloha Slovenska v novovzniknutom štáte je 49 006 km2 / 35 % plochy ČSR / má 2 998244 obyvateľov / 22 % z obyvateľstva ČSR /
  • Národné zhromaždenie schvaľuje ústavu, ktorá formálne prehlasuje Československo za demokratickú republiku na čele ktorej stojí volený prezident a zákonodárnu moc vykonáva Národné zhromaždenie skladajúce sa z poslaneckej snemovne (300 členov) a senátu (150 členov)
  • v Bratislave zahajuje umeleckú činnosť Slovenské národné divadlo

1921

  • vzniká Komunistická strana Československa
  • do čela československej vlády sa dostáva Eduard Beneš
  • Slovensko má 2 996 336 obyvateľov

1922 - Slovenská ľudová strana podáva prvý oficiálny návrh na uzákonenie autonómie Slovenska , ktorý z poverenia A. Hlinku vypracoval V. Tuka

1921 - 1923 - prvá vlna svetovej hospodárskej krízy

1926 - začína vysielanie bratislavského rozhlasu

1930

  • Hlinkova slovenská ľudová strana predložila druhý krát návrh na autonómiu Slovenska
  • 1930 - 1934 - druhá vlna svetovej hospodárskej krízy
  • Slovensko má 3 331 914 obyvateľov

1933

  • v Nemecku sa dostáva k moci Adolf Hitler
  • v Československu je nezamestnaných cca 1 milión ľudí

1935

  • predsedom československej vlády sa stáva prvýkrát Slovák M. Hodža
  • prezident Masaryk abdikuje z funkcie prezidenta Českislovenska
  • novým prezidentom je zvolený E. Beneš

1937 - zomiera T.G. Masaryk - prvý prezident ČSR

1938

  • v marci hitlerovské Nemecko obsadzuje Rakúsko
  • v auguste zomiera vodca HSĽS Andrej Hlinka
  • 29.9.1938 - podpísaná Mníchovská dohoda za účasti Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska bez účasti ČSR, ktorá postupuje Sudety / časť Čiech / Nemecku a zároveň sa určila lehota na dohodnutie nových hraníc s Maďarskom a Poľskom
  • Poľsko dostáva Sliezsko a severné časti Slovenska, Maďari dostávajú 10 390 km2 slovenského územia s 854 000 tisíc obyvateľmi z čoho bolo 270 000 tisíc Slovákov / požadovali celé Slovensko /
  • nové hranice ČSR urobili republiku bezbrannou voči Nemecku / väčšina obranných systémov sa dostala do rúk Nemcov
  • 6.10.1938 - HSĽS a päť ďalších slovenských politických strán vyhlasujú autonómiu Slovenska, pražská vláda to akceptuje a vymenúva autonómnu vládu Slovenskej krajiny na čele s premiérom dr. Jozefom Tisom

13.3.1939

  • na jednaniach v Berlíne, ktorých sa zúčastnili J. Tiso a F. Ďurčanský A. Hitler požaduje vytvorenie Slovenského štátu pod hrozbou maďarského obsadenia Slovenska
  • dr. J. Tiso súhlasí
  • 14.3.1939 - slovenský snem odhlasoval vznik Slovenského štátu

    Viď mapu č.9 : SLOVENSKÝ ŠTÁT A ÚZEMIA OKUPOVANÉ MAĎARSKOM A POĽSKOM V ROKOCH 1938 - 1939 (pripravujeme)
     
  • v septembri obsadilo Nemecko Poľsko a ako jedno z inváznych nástupíšť využilo Slovensko
  • v októbri sa dr. Tiso stáva prezidentom Slovenskej republiky
  • Nemecko obsadzuje Čechy a Moravu a Hitler zriaďuje protektorát Čechy a Morava
  • Maďarsko obsadzuje Podkarpatskú Rus
  • vo Francúzsku podpísaná dohoda o vytvorení čs. armády vo Francii

1940

  • slovenská vláda vydáva zákon o židovských podnikoch , ktorý umožnil ich arizáciu
  • vo Veľkej Británii je zriadená 1. čs. peruť s českých a slovenských letcov
  • vo Veľkej Británii vzniká čs. exilová vláda na čele s dr. Eduardom Benešom
  • 1940 - Slovensko má 3 547 544 obyvateľov

1941

  • čs. exilovú vládu uznávajú vlády Veľkej Británie a USA
  • vláda Slovenskej republiky vydáva židovský kódex - súbor protižidovských zákonov kopírujúcich podobné nemecké
  • proti zákonom založených na rasovej diskriminácii posiela protestnú nótu aj Vatikán

1942

  • prvé deportácie židov na Slovensku, kým boli koncom roka zastavené bolo vyvezených cca 58 tisíc židov z ktorých väčšina zahynula / vyhladzovacie tábory v Poľsku /, za každého Žida platí Slovenská vláda 500 ríšskych mariek ako tzv. usídľovací poplatok
  • na Slovensku sa organizujú prvé partizánske oddiely

1943

  • I. čs. samostatný prápor v ZSSR sa zapája u Sokolova do boja s nemeckými jednotkami
  • slovenskí vojaci začínajú prechádzať do vojsk v ZSSR, alebo k partizánom
  • príslušníci čs. bombardovacej perute sa zúčastňujú bitky o Atlantik a náletov na Nemecko
  • vzniká SNR / Slovenská národná rada / - spoločný ústredný národný orgán slovenského hnutia odporu

25.8.1944

  • vojenská posádka v Martine povstala
  • vojaci o partizáni postupne ovládli Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Novú Baňu, Nové Zámky, Nováky a Žarnovicu

29.8.1944

  • začína Slovenské národné povstanie, ktorého centrom sa stáva Banská Bystrica
  • nemecké jednotky so súhlasom Slovenskej vlády vstupujú na Slovensko a začínajú bojovať proti povstaleckým jednotkám
  • boje na Slovensku postupne viazali 6 až 8 nemeckých divízii / aj divízie SS / s 35 až 40 tisíc mužmi

1944

  • v jeseni sú obnovené transporty Židov do koncentračných táborov / 13 000 deportovaných /

8.9.1944

  • sovietska 38. armáda 1. ukrajinského frontu zahajuje východokarpatskú operáciu na pomoc SNP
  • na pôdu Slovenska vstúpil prvý príslušník československého armádneho zboru v sovietskej armáde

21.9.1944 - oslobodená prvá slovenská obec Kalinov pri Medzilaborciach

27.10.1944

  • nemecké jednotky obsadzujú Banskú Bystricu
  • veliteľ I. čs. armády na Slovensku generál Viest vydal rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja

3.11.1944 - Nemci zajali generálov R. Viesta a J. Goliana , ktorí neskôr n Nemecku zahynuli

5.11.1944 - nemeckí a slovenskí fašisti začínajú s hromadnými popravami slovenských vlastencov a účastníkov SNP v Kremničke kde postupne zavraždili 747 ľudí

27.11.1944 - sú o.i. oslobodené Michalovce, ktoré sa stávajú dočasným politickým centrom oslobodenej oblasti

1945

  • 4.1. nemeckí a slovenskí fašisti začínajú s hromadnými popravami účastníkov SNP a rasovo prenasledovaných občanov vo Vápenke v Nemeckej kde postupne zavraždili 1000 ľudí
  • 6.1 vojská 2. ukrajinského frontu zahajujú komárňanskú operáciu
  • 12.1. sovietske vojská zahajujú západokarpatskú operáciu
  • 14.1 oslobodený Lučenec
  • 1.2. v Košiciach začína svoju činnosť SNR / Slovenská národná rada / ako vedúci slovenský národný orgán
  • 10.3. zahajuje 4. ukrajinský front ostravskú operáciu v rámci ktorej boli oslobodené i Kysuce
  • 25.3. zahájená bratislavsko - brnenská operácia
  • 4.4. oslobodená Bratislava
  • v apríli vláda Slovenskej republiky evakuuje do Rakúska aj s prezidentom dr. Tisom
  • 5.4. prijatý Košický vládny program
  • 2.5. ako posledná na Slovensku je oslobodená kysucká obec Makov
  • 19.6. - dekrét prezidenta republiky o potrestaní nacistických zločincov, zradcov, a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch / tzv. veľký retribučný dekrét /
  • 21.6.1945 - dekrét prezidenta republiky o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov
  • 29.6.1945 - zmluva medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Zakarpatskej Rusi ZSSR
  • 24.10.1945 - dekrét prezidenta republiky o znárodnení baní, kľúčového priemyslu, o znárodnení akciových bánk, súkromných poisťovní a o znárodnení potravinárskeho priemyslu / bolo znárodnených 14 veľkých bánk s 300 pobočkami, viac ako 3000 podnikov v ktorých pracovalo cca 61 % všetkých zamestnancov v priemysle, výrobná kapacita predstavovala skoro 2/3 československého priemyslového potenciálu
  • 27.10. - dekrét prezidenta republiky o trestaní niektorých previnení proti národnej cti (tzv. malý retribučný dekrét - potrestanie zradcov, kolaborantov a nepriateľov českého a slovenského národa)

1946

  • 26.5. - voľby do Ústavodárneho národného zhromaždenia v Čechách vyhráva KSČ so 40.17 %, ale na Slovensku je to Demokratická strana so 61.43 %
  • 2.7. - predsedom vlády ČSR sa stáva komunista K. Gottwald
  • vykonaný odsun Nemcov - celkom bolo z ČSR odsunuté 2 170 600 Nemcov

1947

  • 15.4. - bývalý prezident Slovenského štátu dr. Jozef Tiso je v Bratislave odsúdený na trest smrti
  • začiatok prvej dvojročnice - dvojročný hospodársky plán na obnovu vojnou zničeného hospodárstva a zvýšenie priemyslovej výroby o 10 % voči predvojnovému stavu
  • snaha o diskreditáciu Demokratickej strany, víťaza volieb na Slovensku - odhalené spiknutie proti republike, ktoré zosnovali vedúci členovia DS, o situácii na Slovensku jedná Gottwaldova vláda
  • 5.5.1947 - koniec platnosti retribučného dekrétu / v dobe platnosti retribučného dekrétu bolo 713 ľudí odsúdených k smrti, 741 v doživotnému žaláru a 19 888 osôb k dočasným trestom /

1948

  • 20.2.1948
    • mimoriadna schôdza vlády - ministri národno socialistickej , demokratickej strany Slovenska a strany ľudovej podávajú na protest proti personálnej politike ministerstva vnútra demisiu
    • komunisti organizujú na Staromestskom námestí demonštráciu kde s prejavom vystupuje K. Gottwald
  • 25.2.1948
    • prezident republiky E. Beneš pod tlakom komunistov prijíma demisiu pravicových ministrov
    • K. Gottwald zostavuje vládu Národnej fronty - moc v štáte sa dostáva do rúk komunistom
  • 13.3.1948 - za nevyjasnených okolností zomiera minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk, syn prvého prezidenta ČSR
  • 2.6. 1948 - prezident republiky E. Beneš podpisuje abdikačnú listinu , ktorou odstupuje z funkcie prezidenta ČSR
  • 14.6.1948 - Národné zhromaždenie volí nového prezidenta ČSR , komunistu K. Gottvalda. novým predsedom vlády sa stáva A. Zápotocký
  • komunistická strana zahajuje očistu verejného a politického života diskreditáciami, nátlakom, zinscenovanými procesmi , začínajú kampane proti cirkvám
  • ústavodarné národné zhromaždenie schvaľuje znárodňovacie dekréty / veľkoobchody, stavebníctvo, zahraničný obchod a podniky s viac ako 50 zamestnancami, polygrafický priemysel, cestovné kancelárie, niektoré pohostinské a ubytovacie zariadenia, prírodné liečivé zdroje a kúpele /
  • 65 000 tisíc verejných zamestnancov je prevedených do výroby
  • KSČ sa začína zbavovať nepohodlných ľudí vo vlastných radoch - masové previerky členstva

1949

  • začiatkom roka vznik RVHP - Rada vzájomnej hospodárskej pomoci / ZSSR, Bulharsko, ČSR, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, neskôr NDR a Mongolsko /
  • prijatý zákon o JRD - jednotných roľníckych družstvách - začiatok nútenej kolektivizácie v poľnohospodárstve
  • vzniká NATO - severoatlantický pakt - vojenské zoskupenie západných štátov
  • začína sa tzv. studená vojna - politické, hospodárske a vojenské súperenie východného a západného bloku
  • cirkevná otázka sa stáva jedným z hlavných politických problémov komunistického vedenia
  • na území Nemecka obsadenom západnými mocnosťami vzniká samostatný zaápadonemecký štát
  • následne na území Nemecka obsadenom ZSSR vniká NDR - Nemecká demokratická republika

1950

  • sčítanie ľudu - Čechy majú 8 896 113 obyvateľov a Slovensko 3 442 317 obyvateľov
  • KSČ začína odstraňovať nepohodlných členov vo vlastnom vedení / V Clementis bol odvolaný z funkcie ministra zahraničných vecí, Ľ. Svoboda z funkcie ministra národnej obrany, G. Husák z funkcie predsedu Zboru povereníkov a L. Novomestský z funkcie povereníka školstva, odstránený bol K. Šmidke /

1952 - čistky v KSČ pokračujú - zahájený proces s R. Slánskym / bývalý generálny tajomník KSČ / a ďalšími funkcionármi - 11 ľudí odsúdených na trest smrti okrem R. Slánskeho napr aj aj V. Clementis a 3 k doživotiu

14.3.1953 - zomiera prezident ČSR a predseda KSČ K. Gottwald

1953

  • Národné zhromaždenie zvolilo nového prezidenta ČSR - A. Zápotockého
  • V. Široký sa stáva predsedom vlády
  • Národné zhromaždenie prijíma zákon o menovej reforme, ktorá sa vykonala výmenou obeživa a vkladov v pomere 1:5
  • je zavedená funkcia prvého tajomníka KSČ - stáva sa ním A. Novotný

1954 - v Bratislave prebehol proces proti bývalým vedúcim predstaviteľom KSS - odsúdení boli o.i. G. Husák na doživotie a na dlhé tresty nepodmienečne L. Novomeský, D. Okáli, I9. Horváth, L. Holdoš a ďalší

1956

  • XX. zjazd komunistickej strany ZSSR prejednal a odsúdil kult osobnosti / J.V. Stalin / a jeho negatívne pôsobenie na všetky oblasti spoločenského života
  • ÚV KSČ a celoštátna konferencia KSČ jednali o záveroch XX. zjazdu komunistickej strany ZSSR a venovali sa prejavom kultu osobnosti v ČSR / K. Gottwald /
  • v Maďarsku povstanie protikomunistických síl - povstanie potlačené

13.11.1957 - zomiera prezident republiky A. Zápotocký

1957 - novým prezidentom ČSR sa stáva A. Novotný

1960

  • Národné zhromaždenie schvaľuje novú ústavu zakotvujúcu vedúcu úlohu jednej strany - komunistickej v spoločnosti
  • je prijatý nový názov štátu Československá socialistická republika / ČSSR / a nový štátny znak
  • predsedom prvej vlády ČSSR sa stáva V. Široký

1961 - sčítanie ľudu v ČSSR - Čechy majú 9 571 531 obyvateľov a Slovensko 4 174 046 obyvateľov

1963 - ÚV KSČ vykonáva kádrové zmeny vo vláde - z funkcie predsedu vlády je odvolaný V. Široký a do tejto funkcie je menovaný A. Lenárt, predsedom SNR sa stáva M. Chudík

1967 - časť členov ÚV KSČ kritizuje metódy práce a spôsoby riadenia vedúceho tajomníka KSČ A. Novotného

1968

  • začiatkom roka ÚV KSČ prijíma uznesenie nezlučovať v budúcnosti funkciu prvého tajomníka KSČ a prezidenta republiky
  • 5.1.1968 - A. Novotný je uvoľnený z funkcie prvého tajomníka KSČ a na jeho miesto je zvolený A. Dubček
  • A. Dubček jedná s vedúcimi tajomníkmi komunistických strán Maďarska / J. Kádár / a Poľska / W Gomulka / a vysvetľuje názory na československú cestu k socializmu / tzv. socializmus s ľudskou tvárou /
  • 23.31968 - vedúci predstavitelia ZSSR, BĽR, ČSSR, MĽR, NDR, PĽR na stretnutí v Drážďanoch vyjadrujú znepokojenie nad rastom negatívnych tendencii v ČSSR
  • 28.3.1968 - z funkcie prezidenta republiky abdikuje A. Novotný
  • 30.3.1968 - Národné zhromaždenie volí generála L. Svobodu za prezidenta ČSSR
  • 8.4.1968 - prezident republiky menoval novú vládu vedenú O. Černíkom
  • 18.4.1968 - predsedom Národného zhromaždenia sa stáva J. Smrkovský
  • 26.6.1968 - Národné zhromaždenie schválilo zákon o súdnych rehabilitáciach - odstránenie porušovania zákonov v 50 -tych rokoch
  • 15.7.1968 - vo Varšave sa schádzajú predstavitelia ZSSR, BĽR, MĽR, NDR, PĽR a vyjadrujú znepokojenie nad rastom kontrarevolučných aktivít a vyslovujú obavy o osud socializmu v ČSSR
  • 2.8.1968 - stretnutie vedúcich činiteľov komunistických strán ZSSR a ČSSR - sovietska strana požaduje aby ČSSR vlastnými silami zabránilo šíreniu kontrarevolúcie, československá strana vysvetľuje svoje postoje pri prestavbe socializmu v ČSSR
  • 3.8.1968 - vedúci predstavitelia ZSSR, BĽR, MĽR, NDR, PĽR na stretnutí v Bratislave deklarujú internacionálnu povinnosť všetkých socialistických štátov pri riešení problémov pri obrane
    socialistických vymožeností
  • 9. - 17.8.1968 - postupné dvojstranné rokovania A. Dubčeka s vedúcimi predstaviteľmi Juhosláviwe, NDR, Rumunska a Maďarska / J.B. Tito, W. Ulbricht, N. Čaučesko a J. Kádárom /
  • 21.8.1968 - vojská 5-tich štátov Varšavskej zmluvy (ZSSR, BĽR, MĽR, NDR, PĽR) obsadzujú Československo pod zámienkou internacionálnej pomoci proti kontrarevolúcii
  • 22.8.1968 - zvolaný mimoriadny zjazd KSČ v Prahe - Vysočanoch, ktorý sa hlási k reformnej politike A. Dubčeka a je proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
  • 23. - 26.8.1968 - vedúci predstavitelia ČSSR podpisujú v Moskve pod nátlakom tzv. moskovský protokol o normalizácii situácie v ČSSR
  • 26. - 28.8.1968 - mimoriadny zjazd KSČ pokračuje v Bratislave a po správe o podpise moskovského protokolu  a vystúpení G. Husáka odmieta uznesenia prvej časti zjazdu v Prahe - Vysočanoch, vyhlasuje ho za nelegálny a prihlasuje sa k záverom prijatým v Moskve
    - G. Husák je zvolený prvým tajomníkom KSS
  • 31.8.1968 - ÚV KSČ kooptoval G. Husáka a L. Svobodu za členov ÚV KSČ a zvolil ich do predsedníctva
  • 16.10.1968 - A. Dubček prestáva byť predsedom Federálneho zhromaždenia a novým predsedom FZ sa stáva D. Hanes

1.1.1969

  • Národné zhromaždenie schválilo zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR prijatý 27.10.1968
  • vzniká Československá socialistická federatívna republika tvorená Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou
  • následne sú menované predsedníctvom Slovenskej a Českej národnej rady vlády SSR a ČSR

17.4.1969

  • z funkcie prvého tajomníka Ú8V KSČ je odvolaný A. Dubček a nový prvým tajomníkom je zvolený G. Husák
  • A. Dubček sa následne stáva predsedom Federálneho zhromaždenia / 28.4. /

1970

  • nastupuje obdobie normalizácie, sú vykonávané stranícke previerky a výmeny členských preukazov, vylučovanie z KSČ, odvolávanie zo straníckych i verejných funkcii
  • sčítanie ľudu v ČSFR - Čechy majú 9 807 697 obyvateľov a Slovensko 4 537 290 obyvateľov
  • 26.6.1970 - ÚV KSČ potvrdzuje vylúčenie A. Dubčeka z KSČ

29.5.1975 - Federálne zhromaždenie zvolilo prvého tajomníka KSČ G. Husáka prezidentom ČSFR

1978 - ústredné orgány začínajú priznávať určité hospodárske problémy republiky / nízky vývoz , problémy v poľnohospodárstve, energetike, surovinovej základni, nízka produktivita práce /

1980 - sčítanie ľudu v ČSFR - Čechy majú 10 288 946 obyvateľov a Slovensko 4 987 853 obyvateľov

20 storočie

  • koncom 19. ale hlavne začiatkom 20 stor. dochádza k novému spôsobu organizácie práce keď sa odčleňujú pracovné od bytových priestorov, čo malo za následok fenomén voľného času, ktorý sa trávil spoločne na verejných priestoroch
  • elita sa stretáva v kaviarňach, kluboch, divadle, promenáde, remeselníci a robotníci sa stretávajú pivárňach a hostincoch kde sa poriadali aj kultúrne a vzdelávacie akcie a na uliciach a námestiach sa konali spolkové slávnosti a sprievody
  • kultúrne aktivity organizovali spolky / spevácke, hudobné, hasičské, telovýchovné, vzdelávacie, športové, náboženské, profesné, výrazne vzrástol záujem o šport / futbal, tenis, lyžiarstvo / a objavuje sa nový kultúrny fenomén film / do roku 1914 okrem kočovných kinematografických spoločností vzniklo na Slovensku cca 40 stálych kín /
  • začiatkom storočia sa Slováci postupne stávajú silným politickým subjektom požadujúcim rokovania s ústrednou vládou
  • česko - slovenská spolupráca získava stále intenzívnejšiu podobu a a rozvíjala sa na poli kultúrnom, hospodárskom ale i politickom, s českou pomocou sa veľa vykonalo na poli hospodárskej emancipácie a výchove mladej slovenskej inteligencie
  • pre domáci politický ale i hospodársky vývin predstavovala stále väčšiu politickú a ekonomickú podporu slovenská komunita v USA
  • roky I. svetovej vojny boli rokmi postupného hospodárskeho kolapsu Rakúsko - Uhorska , vyčerpával sa ľudský i surovinový potenciál , dochádza k drastickým úsporným opatreniam, zhoršovaniu zásobovania a následne je zavedený lístkový systém
  • aktivizácia robotníckeho hnutia / od r. 1917 sa začína objavovať štrajkové hnutie /
  • v poslednom roku I. svetovej vojny sa množili dezercie a protivojnové nálady vyúsťujúce do vzbúr / Boka Kotorská, Kragujevac - 44 popravených , Rimavská Sobota, Bratislava /
  • spoločnosť je v rozklade, štátna správa v kolapse, krajinou otriasajú sociálne výbuchy, dochádza k rabovaniu a protižidovským pogromom
  • vznikajú tzv. národné rady , ktoré na miestnej úrovni udržovali poriadok a pomáhali zabezpečiť prechod štátnej moci do rúk novovznikajúcich československých štátnych orgánov

Viď články - KRAGUJEVACKÁ VZBURA, RABOVAČKY NA KYSUCIACH

  • v prvých rokoch po vzniku ČSR pri fungovaní štátnej správy, pošty, železnice, bezpečnostných zložiek ale aj základných a stredných škôl, bolo Slovensko odkázané na pomoc z Čiech

  • vznik nového spoločného štátu neznamenal definitívne doriešenie českej a slovenskej otázky , z hľadiska zaisťovania národnej existencie predstavoval však v zrovnaní s minulosťou obrovský pokrok

  • význam českej pomoci pri konsolidácii nového režimu na území Slovenska bol očividný a uznávaný, bol však zároveň nástrojom na presadzovanie centralistického štátu a koncepcie československého národa

  • slovenská politika bola v období vytvárania a formovania nového štátu slabá, česká časť republiky mala hospodársku a kultúrnu prevahu, čo viedlo k tomu, že zákonodarstvo, organizácia štátu, a ideové a politické zameranie bolo vytvárané a diktované Prahou a nebolo to vždy podľa želaní a potrieb Slovákov

  • tento stav určitej zaostalosti slovenskej strany bol daný historickými skutočnosťami - postavením Slovenska v bývalom Uhorska a Čiech v rakúskej časti monarchie

  • slovenskú politickú scénu ovládli dve strany - agrárna strana Milana Hodžu (stal sa v r. 1935 ako prvý Slovák ministerským predsedom československej vlády) a Slovenská národná strana Andreja Hlinku, ktorá už mala v programe aj národnostnú otázku a a požiadavku autonómie Slovenska v rámci ČSR

  • Slovensko bolo agrárnou krajinou s málo rozvinutým priemyslom

  • v rámci ČSR bol prijatý celý rad sociálnych zákonov, zavedená 8 hodinová pracovná doba, podpora v nezamestnanosti , zlepšené sociálne a zdravotné poistenie, kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľmi, vyučovanie sa začalo vykonávať v materinskom jazyku, čo skvalitnilo výučbu a uľahčilo prístup k vyššiemu vzdelaniu, v roku 1922 bola predĺžená povinná školská dochádzka zo 6 na 8 rokov, rozšíril sa počet stredných a odborných škôl, v Bratislave vznikla Komenského univerzita s troma fakultami a a vysoká škola technická / 1938 / v Košiciach, znova začína fungovať Matica Slovenská zrušená v roku 1875, začína sa budovať Slovenské národné divadlo

  • v rámci ČSR má Slovensko prvýkrát v histórii vlastné hlavné mesto (Bratislava), vlastnú hymnu (súčasť československej), slovenský kríž s trojvrším sa stáva súčasťou štátneho znaku a slovenské farby súčasťou štátnej vlajky

  • dve vlny celosvetovej hospodárskej krízy poznačili aj slovenské poľnohospodárstvo a priemysel, druhá vlna celosvetovej hospodárskej krízy / 1930- 1934 / viedla k sociálnym konfliktom, štrajkom a demonštráciám, ktoré boli často brutálne potláčané - streľba do ľudí v Holíči, Telgárte, Pohorelej, Košútoch, Polomke, Čiernom Balogu
     

  • Viď články -> HLADOVÉ POCHODY NA KYSUCIACH A ŠTRAJKY, NEZAMESTNANOSŤ NA KYSUCIACH
     
  • nástup Hitlera k moci v Nemecku znamenal začiatok posilňovania obranyschopnosti ČSR proti Nemecku ale i proti Maďarsku, ktoré začína vyvíjať aktivity politické ale i vojenské k revízii  trianonskej dohody o hraniciach Slovenska
  • na Slovensku sa začína budovať zbrojársky priemysel čím sa vytvorila kostra slovenského zbrojárskeho priemyslu slúžiaca až do roku 1989, ďalej dochádza k premiestňovaniu československých ozbrojených síl na územie Slovenska, pre ktoré boli budované kasárne, ubytovne, sklady, letiská
  • na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom sa budujú opevnenia
  • od roku 1935 sa v Čechách začína aj na pôde parlamentu prejavovať Sudetonemecký vlastenecký front Konráda Henleina, čo bola výrazne pronemecky a prohitlerovsky orientovaná strana, na Slovensku sa začína aktivizovať a prejavovať Hlinkova slovenská ľudová strana nacionalisticky orientovaná
  • 29.9.1938 - podpísaná Mníchovská dohoda, čo znamená koniec parlamentného systému v ČSR
  • Mníchovskou dohodou boli ČSR nadiktované nové hranice - Sudety / časť Čiech na hraniciach s Nemeckom / bola odovzdaná Nemecku a bola určená lehota na dohodu o nových hraniciach s Maďarskom a Poľskom
  • prezident ČSR dr. Beneš abdikuje a odchádza do emigrácie, novým prezidentom oklieštenej ČSR sa stáva Emil Hácha
  • dochádza k likvidácii ľavicových politických strán , rušia sa početné spolky a občianske strany na Slovensku sa nátlakovo zlučujú s HSĽS - vzniká jednotná strana HSĽS - Strana slovenskej národnej jednoty / ľudová strana - ľudáci /
  • ľudová strana podporovaná hitlerovským Nemeckom sa snaží o úplné osamostatnenie Slovenska
  • 10.3.1939 prezident ČSR odvolal ministerského predsedu autonómnej slovenskej vlády dr. Tisa
  • 13.3.1939 povoláva Hitler dr, Tisa do Berlína na rokovania, kde bol dr. Tiso postavený pred dve voľby - okamžité vyhlásenie samostatného Slovenského štátu, alebo rozdelenie Slovenska medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko
  • 14.3.1939 - informuje dr. Tiso - zvolaný slovenský snem o situácii a snem odhlasuje vznik Slovenského štátu
  • prezident ČSR na základe vzniknutej situácie a pod tlakom Nemecka podpísal vznik nemeckého protektorátu nad Čechmi a Moravou čo znamenalo zánik ČSR
  • medzivojnová ČSR bola jediným úsekom slovenských dejín až do roku 1989, keď na Slovensku panovala parlamentná demokracia, spoločnosť sa modernizovala technicky aj štrukturálne, vytvoril sa dostatočný počet vzdelaných a spoločensky angažovaných občanov, ktorí dokázali previesť Slovensko cez búrlivé a často i tragické udalosti budúcich desaťročí
  • rozbitie ČSR bolo pre Hitlera zbavením sa potencionálneho protivníka bez použitia vojenskej sily, čím sa mu otvorila cesta na východ
  • v roku 1939 je Slovensko prinútené odstúpiť Maďarsku ďalších 1 697 km2 s 69 639 obyvateľmi / územia na východnom Slovensku /
  • novovzniknutá Slovenská republika mala rozlohu 38 004 km2 , 2 655053 obyvateľov, mala parlament, vládu, prezidenta, hymnu, vlajku, štátny znak, vlastnú menu , zahraničné zastúpenia, republiku uznalo 27 štátov / USA Slovenskú republiku neuznali /
  • v marci je v Berlíne podpísaná tzv. ochranná zmluva ktorá podriaďovala slovenskú armádu, zahraničnú politiku a hospodárstvo Nemecku
  • vzniká autoritatívny režim s prvkami fašizmu s politickým systémom založeným na vláde jednej strany / HSĽS / s hospodárstvom slúžiacim vojnovým potrebám Nemecka
  • Slovenská armáda sa zúčastňuje po boku Nemecka vojnových akcii proti Poľsku a ZSSR
  • občania Slovenska sa zúčastňovali na prácach v Nemecku kde sa ich postupne vystriedalo 140 000
  • arizovaných (zhabaný majetok) bolo cca 2 100 židovských podnikov a cca 10 000 ich bolo zlikvidovaných
  • Nemecko získalo kontrolu nad slovenskými prírodnými zdrojmi, priemyslom a kapitálovom trhom
  • česká menšina na Slovensku (bývalí štátni zamestnanci) bola odsunutá do protektorátu Čechy a Morava
  • aj na Slovensku začína diskriminácia židov (označovanie, odoberanie majetku a pod), ktorá sa priostruje až napokon v roku 1942 sa začínajú prvé deportácie do koncentračných táborov a do konca vojny bolo deportovaných cca 80 000 židov z ktorých sa zachránilo len veľmi málo - holokaust prakticky zlikvidoval židovskú komunitu na Slovensku
  • Slovenský štát v rokoch vojny prosperoval, priemysel sa preorientoval na zbrojnú výrobu pre nemeckú armádu, spotrebný priemysel bol zbavený českej konkurencie a prosperoval
  • nezamestnanosť klesla na minimum, ľudia pracovali v zbrojnom priemysle, na stavbách komunikácii, opevnení a pod, pozícia slovenskej meny sa posiľuje, stagnácia hospodárstva viazaného na
    Nemecko sa však začína prejavovať už v roku 1943
  • obyvateľstvo po stránke ekonomickej bolo spokojné, politická situácia však vytvárala opozičné nálady - nesúhlas s režimom bol motivovaný hlavne politicky , diktatúra ľudovej strany kopírujúca nemecké predlohy vyvolávala odpor dochádzalo / likvidácia demokracie, zrušenie spolkov, demokratických inštitúcii, klerikalizmus režimu /
  • začínajú sa vytvárať odbojové skupiny, ktoré pomáhali pri útekoch vojakom na západ, zachraňovali židov, pôsobili spravodajsky
  • odbojové skupiny boli zakladané podľa presvedčenia svojich členov / komunistické, sociálno demokratické, občianske /, jestvovali vedľa seba ale nespolupracovali, nevedeli nájsť spoločnú reč
    keďže ich predstavy o povojnovom Slovensku sa diametrálne rozchádzali - od samostatného Slovenska až po obnovenie ČSR
  • Slováci sa zúčastňovali vojny na oboch stranách - Slovenská armáda ako spojenec Nemecka, ale Slováci bojovali aj vo vlastných zahraničných československých jednotkách a práve aktivity týchto jednotiek pomohli vytvoriť E. Benešovi vytvoriť v Londýne centrum československého odboja a následne i exilovú československú vládu
  • koncom roka 1943 z iniciatívy komunistov vzniká spoločný odbojový orgán - Slovenská národná rada / SNR /, ktorá mala koordinovať odbojovú činnosť a pripravovať pomoc spojeneckému frontu formou povstania
  • dezercie zo slovenskej armády sa v roku 1943 tak rozrástli hlavne na východnom fronte, že tu z nich vzniká v československom vojsku samostatná výsadková brigáda
  • v auguste 1944 ovládli partizáni časť Slovenska a slovenská vláda nebola schopná proti nim účinne bojovať a prezident Tiso dáva / 29 8. / súhlas na obsadenie Slovenska nemeckou armádou
  • partizáni kladú odpor a začína dvojmesačný zápas - Slovenské národné povstanie
  • centrom povstania sa stáva Banská Bystrica kde sa ujíma moci SNR , ktorá vznikla koncom roka 1943
  • do povstania sa zapájajú aj vojenské jednotky Slovenskej republiky ale na strane povstalcov a vzniká Prvá československá armáda na Slovensku so silou cca 60 000 vojakov
  • obranné sily povstalcov zadržiavali nemeckú ofenzívu 6 týždňov okrem iného aj pomocou delostrelectva a obrnených vlakov, 27. októbra 1944 Nemci obsadzujú Banskú Bystricu a povstanie je potlačené
  • povstania sa po boku Slovákov zúčastnili Češi, Rusi, Francúzi, Bulhari, Maďari, Židia, časť sa dostáva do zajatia / o. i. aj veliaci generáli Ján Golián a Rudolf Viest , ktorí boli neskôr v Nemecku popravení /
  • časť povstalcov ostáva pôsobiť v partizánskych jednotkách (v roku 1945 cca 13 500 partizánov)
  • SNP bola potlačené , aj napriek porážke znamenalo pre povojnový vývoj a zaradenie veľa - Slovensko tu demonštrovalo odpor proti Nemecku, vôľu pokračovať ďalej v spolužití s českou stranou v povojnovom Československu , ale zároveň Slovensko deklarovalo svoju politickú silu -SNR dokázala riadiť život a vojenské operácie počas SNP, vystupovala ako štátny orgán , čo napokon, i keď nerada, uznala aj exilová československá vláda dr. Beneša
  • Slovensko bolo oslobodzované z dvoch smerov - na severe sovietske a československé vojská a stredné a západné Slovensko sovietske a rumunské vojská
  • boje o Dukelský priesmyk boli najťažšími bojmi československých zahraničných vojsk počas II. svetovej vojny
  • pri bojoch o Slovensko padlo 60 659 vojakov sovietskej armády , 10 435 rumunských a 1 736 príslušníkov Prvého československého armádneho zboru

Viď články

  • SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE A PARTIZÁNSKE HNUTIE NA KYSUCIACH
  • OSLOBODZOVANIE KYSÚC V ROKU 1945 
  • II. SVETOVÁ VOJNA - POPRAVY NA KYSUCIACH
  • HRANICE S POĽSKOM V 50-TYCH ROKOCH 20 STOROČIA
     
  • slovenské územie bolo vojenskými operáciami zasiahnuté v trvaní 8 mesiacov, krajina bola vážne poškodená, bola zničená tretina železničných tratí, 93 000 domov, ustupujúce nemecké vojská  demontovali a odviezli zariadenia továrni, elektrární, dobytok, kone, rozsiahle územia boli zamínované, konečné škody boli v rozsahu trojročného národného dôchodku Slovenska
  • v máji 1945 bol v Košiciach prijatý Košický vládny program - moc bude vykonávať vláda Národného frontu / na oblastnej úrovni národné výbory /, zahraničná politika sa bude orientovať na Sovietsky zväz, , bude uskutočnená pozemková reforma, štát bude kontrolovať kľúčový priemysel, banky a prírodné zdroje, majetky Nemcov, Maďarov a kolaborantov budú skonfiškované, Nemci a Maďari s výnimkou antifašistických bojovníkov majú byť zbavení štátneho občianstva a odsunutí (Benešove dekréty)
  • v povojnovom štátoprávnom usporiadaní bolo požadované zo strany Slovákov federatívne usporiadanie republiky
  • po vojne malo Slovensko ako výkonné orgány SNR / Slovenskú národnú radu / a Zbor povereníkov, v roku 1946 boli však právomoci týchto orgánov okliešťované v prospech ústrednej moci v Prahe - postupná obnova predvojnového pražského centralizmu
  • vo februári 1948 na protest proti násilnostiam polície 12 nekomunistických ministrov podáva demisiu, čo využíva komunistická strana na zvrat situácie v štáte - organizuje generálny štrajk, snaží sa zdiskreditovať pravicové vládne strany v Čechách i na Slovensku, vytvára Ľudové milície - to všetko vedie k demisii vlády a utvorením novej vlády poveruje prezident Beneš komunistu Klementa Gottwalda
  • jún 1948 - prezident Eduard Beneš abdikuje z funkcie prezidenta štátu a za prezidenta ČSR je zvolený komunista Klement Gottwald
  • február 1948 otvoril cestu a vytvoril podmienky pre 41 rokov diktatúry jednej strany - nositeľmi diktatúry sa stali komunisti, nastolený politický systém bol verziou sovietskej diktatúry kde jadrom a nositeľom diktatúry bola komunistická strana, postupne boli zjednotené a pod priamy vplyv celoštátnej aparatúry sa dostali odbory, Československý zväz mládeže, zväz žien, telovýchova, spolky, kultúra, združenia a monopol štátu sa rozširuje aj na hospodárstvo , je zavedené plánované hospodárstvo, ktoré sa neriadilo trhovým mechanizmom
  • bolo zrušené súkromné podnikanie, časté bolo nezákonné zaberanie majetku, čistky, previerky, degradácie, sťažený prístup detí určitých spoločenských vrstiev k vzdelaniu a kvalifikovanej práci
  • v poľnohospodárstve sa začína presadzovať socializácia dediny - nútene sa zakladali JRD / jednotné roľnícke družstvá /
  • kolektivizácia bol však pomalý proces narážajúci na odpor roľníctva / 1953 obhospodarujú JRD 36 % pôdy, 1958 obhospodarujú JRD 66,6 % pôdy /
  • jedným z nátlakový akcii štátu na roľníkov bolo i odovzdávanie kontingentov / priamych dodávok poľnohospodárskych produktov za nízke ceny /, ktorých výška bola vo väčšine prípadov nesplniteľná
  • boli potlačované cirkvi a konfiškované ich majetky, kňazi a mníšky boli často internovaní a väznení
  • odporcovia režimu boli väznení, prípadne posielaní na nútené práce
  • cieľ komunistov - vybudovanie socializmu a ako ďalšej etapy komunizmu sa mal realizovať pomocou dvoj a neskôr päťročných plánov radikálnej modernizácie, rozvoja infraštruktúry, hospodárstva, kultúry, vzdelanosti, urbanizácie
  • najdôležitejším krokom a základom bola industrializácia / budovanie priemyslu /, ktorej tempo bolo vysoké - kým v roku 1948 pracovalo v priemysle 410 000 pracovníkov v 80- tych rokoch viac ako 800 000 ľudí
  • v roku 1949 bola založená RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) - hospodársky blok , ktorý sa rozvíjal ako samostatný a sebestačný hospodársky priestor
  • Československo sa spolu s NDR (Nemecká demokratická republika) stalo najvyspelejšou krajinou východného bloku
  • z hľadiska polohy Slovenska - vzdialené od hraníc s krajinami západného bloku sa v období „ studenej vojny „ - rozvíjal zbrojný priemysel (Dubnica a Považská Bystrica základy už za prvej ČSR, Martin, Detva, Snina nové zbrojné podniky)
  • v rámci Slovenska sa uplatňoval aj rozvoj ďalšieho priemyslu a to hlavne spotrebného / obuv, textil, nábytok, odevy /, ktorého výrobky sa uplatňovali hlavne na sovietskom trhu
  • v Košiciach bol postavený najväčší podnik na spracovanie ocele na Slovensku - VSŽ / Východoslovenské železiarne / a najväčšie prekladisko tovaru do ZSSR a späť v Čiernej nad Tisou / rozdielne rozchody koľají medzi Európou a jej ruskou časťou /
  • 50 - te roky - dochádza k rozsiahlej bytovej výstavbe , výstavbe škôl , kultúrnych zariadení, otvárajú sa nové vysoké školy / Košice, Trnava, Nitra, Zvolen, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Martin, Liptovský Mikuláš /, vznikajú nové profesionálne divadlá, galérie, múzeá, vedecké ústavy a výskumné pracoviská
  • napriek pozitívam v oblasti hospodárskej, sociálnej aj kultúrnej, kde sa výrazne zmenšili rozdiely ktoré boli pri vzniku prvej ČSR pretrvávali problémy v národnostnej otázke - českí komunisti si osvojili predstavu o etnickom splynutí oboch národov / pokračovanie myšlienky o „ československom národe „ z prvej ČSR /
  • pokračovalo obmedzovanie právomocí slovenských národných orgánov - zmena ústavy z roku 1960 podriaďuje všetku administratívnu moc Prahe
  • na Slovensku postupne vzniká nespokojnosť s pražským centralizmom a snahou o obnovu predvojnového čechoslovakizmu
  • 60-te roky začínajú odhaľovať nefunkčnosť systému plánovaného hospodárstva - hospodársky model orientovaný na kvantitatívny rast sa vyčerpával a podniky neboli schopné udržať krok s kvalitatívnym vývojom svetovej techniky
  • začínajú sa odhaľovať mocenské chyby z 50 - tych rokov / kritika Stalina v Sovietskom zväze a Klementa Gottvalda v Československu / a následné rehabilitácie / hlavne komunistov - Gustáv Husák/
  • cesta ku kritike ústavy z roku 1960 bola otvorená v rámci diskusii o SNP kde vzniká požiadavka vznesená už v SNP k návratu ku koncepcii postavenia Čechov a Slovákov ako rovný s rovným vo federatívnom štáte
  • reformné myšlienky prenikli aj do mladšej generácie vládnucej komunistickej elity a na čelo KSS na Slovensku sa dostávajú Alexander Dubček, Vasiľ, Biľak a pod
  • v roku 1967 reformný prúd v komunistickej strane nadobudol takú silu, že prinútil odvolať z funkcie prvého tajomníka KSČ Antonína Novotného a na jeho miesto je zvolený Alexander Dubček ako prvý Slovák v tejto funkcii
  • nové vedenie strany umožňuje prípravu hospodárskej reformy, uvoľnila sa kontrola priemyselných aj poľnohospodárskych podnikov, bol zavedený 5 dňový pracovný týždeň napriek tomu však výroba vzrástla, čo odhalilo skryté rezervy hospodárstva
  • v rámci reformného procesu bola zrušená cenzúra, objavuje sa zahraničná tlač a literatúra, prestalo rušenie zahraničných rozhlasových vysielačiek, boli otvorené hranice na západ, cirkvi mohli slobodne rozvíjať svoju činnosť, pristúpilo sa k rehabilitáciam politických väzňov ako aj ostatných nespravodlivo odsúdených , pripravuje sa nové štátoprávne usporiadanie republiky kde by sa akceptovali slovenské požiadavky na federatívne usporiadanie štátu
  • reformy nesmerovali k zvrhnutiu režimu - snahou reformátorov bolo vytvoriť tzv. „ socializmus s ľudskou tvárou „ ale aj napriek tomu reformný pohyb v ČSR vytváral nežiaduci precedens pre ostatné štáty východného bloku
  • v priebehu roku 1968 začali vytvárať predstavitelia Moskvy tlak na československých predstaviteľov na zmiernenie, prípadne úplné zastavenie reformy
  • vyvrcholením nátlaku bolo obsadenie ČSR 20. - 21.8.1968 vojskami Varšavskej zmluvy / ZSSR, Maďarsko, NDR, Poľsko, Bulharsko, okrem Rumunska /
  • československé vojská na príkaz svojho velenia nekládli odpor, operácia vojsk varšavskej zmluvy bola vojensky úspešná a územie ČSR bolo obsadené bez bojov
  • politicky však mala akcia vážne nedostatky a trhliny - predsedníctvo KSČ vydalo vyhlásenie proti okupácii a obyvateľstvo búrlivo demonštrovalo a pri potláčaní demonštrácii desiatky obyvateľov zahynuli
  • sovietska strana zatkla a odviedla do Moskvy Alexandra Dubčeka prvého tajomníka KSČ, Jozefa Smrkovského predsedu Národného zhromaždenia a Oldřicha Černíka predsedu vlády kde pod nátlakom nakoniec československé vedenie kapitulovalo a podpísalo Moskovský protokol 27.8.1968
  • Moskovský protokol sa stáva začiatkom normalizácie
  • územie Československa dlhodobo obsadila sovietska armáda, Alexandra Dubčeka nahradil vo vedení komunistickej strany Gustáv Husák
  • Národné zhromaždenie 27. 10.1968 schválilo jednu z hlavných požiadaviek reformného hnutia - federalizáciu - 1.1.1969 vzniká Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika ktoré spolu vytvorili Československú socialistickú republiku so spoločným prezidentom, federálnou vládou a Federálnym národným zhromaždením s dvoma komorami, Snemovňou ľudu a Snemovňou národov
  • obdobie rokov 1969 - 1989 je dobou normalizácie - návrat k československému modelu sovietskej diktatúry
  • začiatkom normalizácie boli masové čistky v komunistickej strane, armáde, polícii, úradoch, školách, vedeckých pracoviskách, redakciách , je sťažené, prípadne znemožnené vycestovanie na západ
  • kompetenčné zákony z roku 1970 vrátili režim k centralistickej podobe spred roku 1968 pri formálnom zachovaní federatívneho usporiadania štátu / právomoci slovenských vládnych orgánov boli oklieštené na minimum /
  • 80-te roky - zamestnanosť prekročila na Slovensku 800 000 pracovníkov, dynamika hospodárstva sa však začínala pribrzďovať, „ studená vojna“ bola na ústupe a konjuktúra zbrojného priemyslu začína klesať a nožnice rozdielov v produktivite a spotrebe v porovnaní so západom sa otvárali
  • znovu dochádza k potlačovaniu činnosti cirkví - väznenie kňazov, zabraňovanie menovania biskupov
  • vzniká cirkevný ale i občiansky disident a vzniká samizdatová literatúra cirkevná ale i svetská / nelegálne časopisy, knihy a pod /
  • na obyvateľstvo pôsobí aj vysielanie Slobodnej Európy, kde spolupracuje generácia emigrantov z roku 1968
  • v roku 1977 vzniká „ Charta 77 „ dokument občianskej opozície voči totalitnému režimu 
  • Gorbačovova „ perestrojka „ uvoľňuje putá východného bloku ale i samotného Sovietskeho zväzu
  • akcie proti režimu boli dlho izolované a pre režim nepredstavovali vážne nebezpečenstvo, až v roku 1988 dochádza k zmene - demonštrácie nadobúdajú masový charakter
  • 25.3.1988 je zorganizovaná najväčšia demonštrácia veriacich „ sviečková demonštrácia „ v Bratislave, ďalej demonštrácie k 20 výročiu okupácie ČSR, k výročiu vzniku ČSR, upáleniu Jána Palacha
  • nespokojnosť s komunistickou diktatúrou narastala aj v susedných krajinách Poľsku, Maďarsku, NDR
  • 16.11. demonštrácie študentov / Medzinárodný deň študentstva / v Bratislave a Prahe / pražské brutálne potlačené /
  • 18.11. študenti a herci vyhlasujú týždenný generálny štrajk
  • 19.11.. vzniká Občianske fórum / OF / v Prahe a Verejnosť proti násiliu /VPN / v Bratislave / koordinačné centrá aktivít na zmenu režimu /
  • séria zhromaždení desiatok tisíc ľudí kde sa formulovali základné požiadavky - koniec monopolu moci komunistickej strany a slobodné voľby
  • vládna moc bola otrasená a bez podpory zvonku nedokázala čeliť vnútorným tlakom obyvateľstva
  • 27.11. vypukol celoštátny štrajk a vláda začína dialóg s OF a VPN a dochádza k deľbe moci medzi komunistov a revolucionárov / A. Dubček kooptovaný do Národného zhromaždenia a stáva sa jeho predsedom /
  • prezident G. Husák abdikuje a v decembri 1989 sa prezidentom Československa stáva bývalý disident Václav Havel
  • 41 ročná diktatúra komunizmu padla za 6 týždňov
  • po roku 1989 nastáva obdobie transformácie - na riešenie sú tri problémy - namiesto komunistickej diktatúry vytvoriť pluralitný demokratický systém, prebudovať plánované direktívne hospodárstvo na trhové a vyriešiť štátoprávne postavenie Slovenska v Československej republike ale aj v Európe
  • v 90 - tych rokoch sa vytvorila priaznivá politická situácia, ZSSR bol v studenej vojne hospodársky porazený a jeho zasahovanie do vývoja v Európe bolo podstatne znížené, zanikol vojenský pakt východného bloku Varšavská zmluva , v júni 1991 odchádzajú z územia Československa sovietske vojská, v auguste 1991 vzniká Ukrajinská republika a tým sa východná hranica stala bezpečnejšou, lebo Slovensko dostáva suseda snažiaceho sa o začlenenie do Európy, politickými prioritami Československa sa stávajú vstup do NATO a do Európskeho spoločenstva
  • v rokoch 1990 - 1993 postkomunistické štáty zasiahla hospodárska kríza , poklesla priemyselná výroba, stavebná produkcia, poľnohospodárska výroba, poklesol objem cestnej i železničnej dopravy, znížila sa spotreba domácností, poklesli reálne mzdy, zvýšila sa inflácia, znehodnotili úspory
  • hospodárskou krízou boli najviac postihnutí dôchodcovia, rodiny s deťmi a slabšie sociálne vrstvy, po vyše štyridsiatich rokoch sa objavil fenomén nezamestnanosti v roku 1990 - 39 603 nezamestnaných, 1993 - 368 095 nezamestnaných a v roku 2002 cca 500 000 nezamestnaných
  • príčinou hospodárskej krízy bol rozpad tradičných trhov a odbytísk, zmeny vlastníckych vzťahov, prechod na trhový mechanizmus
  • krajiny bývalého Sovietskeho zväzu boli postihnuté ešte hlbšou a dlhodobejšou hospodárskou krízou ako ich bývalé satelity a tým sa rozpadli tradičné trhy, pre Československo to znamenalo útlm, prípadne rozpad strojárstva, hutníctva, elektrotechniky, textilného, odevného, nábytkárskeho, sklárskeho a potravinárskeho priemyslu a výroby
  • v dôsledku ukončenia studenej vojny nastal úpadok zbrojného priemyslu
  • tento hospodársky výpadok bol čiastočne nahradený orientáciou na západné trhy
  • skoro úplne sa zastavila bytová výstavba čo spôsobilo následne stagnáciu výroby stavebných hmôt, stavebných strojov, armatúr , nábytku, a podstatne sa znížil počet pracovníkov v stavebníctve
    a nadväzujúcich priemyselných odvetví
  • vzhľadom na novú situáciu vo svete bolo potrebné preorientovať zahraničný obchod a zlikvidovať monopol štátu naň, vzhľadom na novú politickú i hospodársku situáciu v štáte bolo potrebné vybudovať moderné bankovníctvo a poisťovníctvo, prepracovať a zmodernizovať hospodárske zákony, zaviesť nový daňový systém a konvertibilnú menu
  • ako základnú a najvýznamnejšiu zmenu však treba vnímať obnovu súkromného vlastníctva či už formou reštitúcii (vrátenie majetku znárodneného v roku 1948 pôvodným majiteľom, prípadne ich dedičom), alebo v ďalšom kroku privatizáciou (predajom, prípadne rozdelením majetku štátu medzi občanov), majetok určený na privatizáciu bol sústredený vo Fonde národného majetku
  • privatizácia prebehla v dvoch vlnách - prvá / 1991 - 1992 / v dražbách odpredané obchody, živnosti, pohostinstvá , dielne, druhá vlna / 1992 - 1994 / - privatizácia kupónovou metódou / medzi občanov je rozdelený majetok v hodnote niekoľkosto miliárd korún - továrne, poľnohospodárske podniky, veľkoobchodné a dopravné podniky, hotely /
  • hlavne druhá vlna privatizácie bola poznamenaná korupciou, klientelizmom mafiánskymi metódami a okrádaním drobných účastinárov privatizačných fondov zo strany ich vedení čomu nezabránilo ani zastavenie druhej vlny po vzniku Slovenskej republiky
  • privatizácia odhalila nepripravenosť spoločnosti na politické zmeny v roku 1989 a následne na hospodárske zmeny, dochádza k rozkrádaniu majetku spoločnosti, ktoré nadobúda nebývalé rozmery, politická špička a štátni úradníci boli prepojení na záujmové skupiny , ktorým umožňovali obohacovanie, vykrádanie a likvidáciu niekedy aj prosperujúcich podnikov
  • dôsledkom nedostatkov privatizácie, pôsobením trhovej ekonomiky a konkurenciou sa hospodársky oslabené slovenské podniky dostávali do rúk zahraničných firiem
  • v roku 1990 sa znova dostáva do popredia problém usporiadania štátu ako aj záležitosti s tým súvisiace - názov, symbolika štátu / v štátnom znaku rovnaká plocha pre republikové znaky / a ukazuje sa že názory českej a slovenskej strany na spoločné nažívanie sú rozdielne
  • Slovensko požaduje federatívne, prípadne konfederatívne usporiadanie štátu / obdoba usporiadania Rakúsko - Uhorska / a SNS (Slovenská národná strana) v počiatkoch ako jediná požaduje úplné osamostatnenie , česká strana sa k týmto požiadavkám stavala odmietavo, zastávala stanovisko obmedzenej formy federácie , prípadne až formu centralistického štátu, nebrali do úvahy národný princíp a uprednostňovali formu na princípe spolkového, alebo teritoriálneho štátu
  • v rokoch 1990 - 1992 dochádza k rokovaniam zástupcov národných rád , národných vlád ako aj federálnych orgánov na forme usporiadania štátu , slovenská strana už začína preferovať nie federatívne ale konfederatívne usporiadanie s čím česká strana nesúhlasí
  • v roku 1992 vyhráva voľby v ČR pravicová ODS / Občianska demokratická strana / a v SR HZDS / Hnutie za demokratické Slovensko / čo posilnilo snahy o rozdelenie štátu
  • česká strana si od rozdelenia sľubovala rýchlejšiu hospodársku transformáciu bez záťaže a problémov krachujúcich slovenských zbrojných podnikov a slovenského spotrebného i strojárskeho priemyslu orientovaného prevážne na východ, zbavenie sa problémov s maďarskou menšinou, s rómskou komunitou a medzinárodným sporom o vodné dielo na Dunaji - Gabčíkovo - Naggymaros a rozchod mal českej strane uľahčiť vstup do NATO a EÚ
  • široká verejnosť v oboch republikách vyjadrovala z väčšej časti nesúhlas s rozpadom republiky, naštartovaný proces sa už nepodarili zastaviť
  • SNR 17.6.1992 odhlasovala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska, 1.9.1992 prijala SNR Ústavu Slovenskej republiky, 29.10.1992 podpisujú premiéri národných vlád dohodu o budúcich vzťahoch SR a ČR a spôsob delenia federálneho majetku / 1:3 / a 25.11.1992 odhlasovalo federálne zhromaždenie ČSFR zánik federácie
  • Československo po 74 rokoch ukončilo svoju existenciu pokojnou cestou a oba nové štáty sa stali jej právnymi nástupcami , politickými a ideovými dedičmi jej histórie
  • novovzniknutá Slovenská republika musela rýchlo dobudovať správu štátu - SNR sa pretransformovala na parlament, doplnili sa už fungujúce ministerstvá a boli zriadené nové / tie ktoré boli spoločné v rámci federácie ako obrany, alebo zahraničných vecí / , parlamentom bol zvolený prezident Slovenskej republiky, ktorým sa stal Michal Kováč
  • Slovenskú republiku bez problémov uznali susedné štáty ale aj svetové veľmoci a SR bola prijatá do medzinárodných organizácii / menový fond, Svetová banka, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, športové medzinárodné organizácie , olympijské hnutie /
  • Slovenská republika bola 19.1.1993 ako 180 štát prijatá do OSN, v júli získava členstvo v Rade Európy a iných medzinárodných organizáciach , čím začína plnokrvne fungovať ako suverénny a nezávislý štát
  • v roku 1996 prebieha reorganizácia štátnej správy sú zrušené obvodné úrady a špecializované úrady štátnej miestnej správy / úrady životného prostredia, lesný úrad, pozemkový úrad, školská správa a pod. / a ich kompetencie prechádzajú na okresné úrady, ktoré sa stávajú prvostupňovým štátnym orgánom, znovu sú zavedené vyššie územné celky - kraje

Viď mapu č. 10 : SAMOSPRÁVNE KRAJE V SÚČASNOSTI
 


Súvisiace kategórie článkov :