Kopanice boli sídlištné útvary rozptýleného osídľovania, alebo kopaničiarske pozemky. Vznik kopaníc ako sídlištných útvarov súvisí s tzv. kopaničiarskou vlnou osídľovania v 16. storočí. Kopaničiarske usadlosti vznikli z prebytku populácie a z toho prameniaceho nedostatku pôdy. Pôvodná valašská kolonizácia vytvárajúca reťazové osídlenie tu prerastá do kopaničiarskej vlny osídľovania, ktorá trvala až do 20. storočia.

Kopaničiarske osídľovanie súvisí i s hospodárením na kolibách a cholvarkoch , keď sa prechodné obydlia stávajú trvalými. Niektoré kopanice sa takto pretvorili na osady, prípadne obce (Harvelka). Prinieslo vznik osobitej ľudovej architektúry, folklóru i ľudovej kultúry.
Kopaničiarske stavby boli zrubové, stavané z miestnych surovín (dreva získaného klčovaním, skál získaných úpravou pôdy a pod.) a skladali sa z izby, maštale a stodoly – tzv. maštalný dom. Usadlosti boli zväšča otvorené bez dvora.

Kopanice ako kopaničiarske pozemky sa získavali ručným kultivovaním nevyužívaných plôch - klčovanie a žiarenie prípadne čerchlenie. Príprava pôdy bola nasledovná – vyrúbanie lesa a porastu s následným spracovaním dreva / stavby /, spálenie kríkov a zvyškov dreviny / žiarenie / priamo na upravovanej pôde / prvé hnojenie /, ručné prekopanie pôdy s vyberaním kameňov a ich sústredením do hromadníc, vyrovnávanie pôdy a vytváranie protieróznych zábran – terasovitá úprava polí / vytváranie vysokých medzí /. Do takto upravenej pôdy sa siala ikrica, ovos, neskôr zemiaky a plodiny sa striedali a pôda sa pravidelne prihnojovala.

Tento proces sa zobrazil i v chotárnych názvoch takto vzniklýchn území - Žiarec, Horelica, Kopaňa, Laz, Rúbaň, Klčovisko a pod.
Zvláštnym spôsobom získavania pôdy bolo čerchlenie - vyrezanie pásu kôry na stromoch, ktoré následne vyschli a mohli byť vypálené. Ďalší postup úpravy pôdy bolo klčovanie a úprava pôdy . Aj tento proces sa odrážal v chotárnych názvoch - Čerchľa, Čerchlica a pod.Vo väčšine prípadov sa jednalo o pozemky ťažko dostupné a vzdialené od centrálnej obce.