Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Získavanie a príprava pôdy

Prevážnu časť Kysúc pokrývali v minulosti lesy. Pôdu potrebnú pod výstavbu obydlí, na poľnohospodárske účely, pasienky a podobne bolo teda potrebné nejakým spôsobom získať. Technika získavania pôdy bola vyvinutá v rámci dlhého osídľovacieho procesu a v rámci osídľovania regiónu Kysúc už nedoznala podstatnejšie zmeny. Prví osadníci pozemok pod dom i ornú pôdu získavali klčovaním a žiarením lesa . Táto metóda sa uplatňovala v počiatkoch valaského osídľovania, ako aj pri kopaničiarskom doosídľovaní, doznievala pri udržiavaní lúk a pasienkov a znovu ožila pri novšom dočasnom pestovaní poľnohospodárskych plodín v rúbaniskách ešte v prvej polovici 20. storočia. 

Metóda klčovania spočívala vo vyrúbaní a zvezení úžitkového dreva stromov a povytínaní nízkeho lesného podrastu . Pomocou reťazí a záprahu, prípadne pomocou drúkov ručne sa vytrhávali pne a vyťahovali skaly a kamenie, ktoré sa hádzali na hromadnice. Haluzie a chrastie sa spolu s osekanými vetvami vŕšil na kopy a po vysušení sa pálil na holorube. Tlejúce chrastie bolo poťahované po celom rúbanisku, čím sa dosiahlo rovnomerné vypálenie celej plochy a získaný popol slúžil ako hnojivo. Pôda sa prekopávala, klčovnicami sa klčovali hrubšie korene, kamene nachádzajúce sa v kultivovanej pôde sa hádzali na kopy - hromadnice. Do takto upravenej pôdy sa zasievalo obilie a od prvej polovice 19. storočia i zemiaky, ktoré sa motykami zakopávali. Odpočinutá a popolom prehnojená pôda dávala po niekoľko rokov dobrú úrodu. Podobným spôsobom získavali pôdu na stále užívanie. Na dočasne používaných poliach v rúbaniskách po dvoch troch rokoch vysádzali stromové sadenice, pri získavaní ornej pôdy na stále užívanie sa v klčovaní a čistení a vyrábaní motykami pokračovalo i po niekoľko rokov. Po určitom čase bolo možné obrábať pôdu bežným spôsobom - pluhom.

Ďalším spôsobom získavania pôdy bolo čerchlenie (žiarenie) - vypaľovanie porastu. Stromy sa poškodili - olúpal sa pás kôry a stromy na koreni vyschli. Potom sa takto pripravený priestor vypálil a vzniknutý popol sa rozhrabal a do takto pripravenej pôdy sa zasialo obilie, alebo zasadili zemiaky. Ak neboli požiarom zničené pne pristúpilo sa ku klčovaniu. Pôda sa upravovala následne v ďalších rokoch prekopávaním a vyberaním kameňov.

Polia boli vo svahovitom teréne umiestnené po vrstevnici a terasovite tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu odplavovaniu ornej pôdy, v čase dažďov a jarného topenia snehu. V dôsledku stáročného obrábania pôdy vznikali takto vysoké medze, ktoré vytvárali najúčinnejšiu protieróznu obranu terénu v týchto klimatických podmienkach.

Poľné práce boli vždy určované klimatickými podmienkami danej oblasti. Podľa toho sa riadili začiatky jarných prác a náväzne na to i ďalšie poľnohospodárske práce v rámci roka. Napríklad pre dolné Kysuce, kde sa mrazy začínajú koncom októbra a prejavujú sa ešte v máji začínali jarné práce koncom marca. Už koncom zimy však gazdovia vyvážali hnoj na polia na hnojových saniach. Chudobnejší roľníci nevlastnili záprahy a vynášali hnoj na polia na chrbte v plachtách . Na hnojenie sa používal maštaľný hnoj. Prihnojovalo sa i dreveným popolom, ktorý sa odkladal v domácnosti. V období po prvej svetovej vojne sa začínajú používať umelé hnojivá. Používal sa superfosfát, Thomasova múčka dusíkaté vápno a čílsky liadok.

Najrozšírenejším pracovným nástrojom pri ručnom obrábaní záhonov a polí bola motyka. Odpradávna sa však používali na obrábanie väčších polí pluhy, ktoré boli celodrevené okrem častí, ktoré prichádzali priamo do styku s pôdou (hlavne lemeš). Neskôr sa pluhy vyrábali celokovové kde drevená bola len hriadeľ. V štyridsiatych rokoch sa začal používať previerací pluh, ktorý prevracal zem na jednu stranu.

Pluhom preoraná pôda sa kultivovala bránami, prípadne sa hrudy rozbíjali motykami. Do takto pripravenej pôdy bolo možné sadiť.