1332 - Radoľa - najstaršia doložená fara na Kysuciach
14. storočie - v druhej polovici zaniká fara v Radoli a jej funkciu preberá fara v Kysuckom Novom Meste. Kysuce patria do žilinského dekanátu, trenčianskeho archidiakonátu nitrianskeho biskupstva. Fara v Kysuckom Novom Meste bola jediná na Kysuciach až do 16 storočia.

Starší maďarskí a českí historici zastávali názor, že severné Slovensko, ktorého súčasťou sú aj Kysuce, bolo neosídlené až do konca 13. storočia. Toto stanovisko zastával rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký (1882 – 1951).
V súčasnej dobe je už jasné, že história Kysúc nezačína prvou písomnou zmienkou o Kysuciach z roku 1244, ale je oveľa staršia.
Omyly historikov vychádzali z faktu, že zo severného Slovenska sa z obdobia pred 13 storočím zachovalo minimum písomných dokladov. Práve nedostatok písomných materiálov viedol k mylným názorom.

Od 10. až do 20. storočia sa Poľsko snažilo o získanie Kysúc pod svoju vládu.
10. storočie - je poznamenané rozpadom Veľkomoravskej ríše. Toto využívajú Vislania a útočia i na oblasť Kysúc.
11. storočie - Slovensko a teda aj Kysuce obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý a obsadené územia uvoľnil až po dohode s uhorským kráľom Štefanom I.
15. storočie - sústavné hraničné spory, ktoré sa tiahli až do roku 1772, keď dala cisárovná Mária Terézia vytýčiť stálu hranicu s Poľskom, čím sa Kysuce stávajú trvalou súčasťou Rakúsko - Uhorska
1918 - rozpad Rakúsko - Uhorska a následná požiadavka o pripojenie oblasti Čadce k Poľsku
1919 - vojenské akcie Poľska v Skalitom
1920 - dohoda s Poľskom o platnosti hraníc z doby Rakúsko – Uhorska

Pri archeologickom prieskume v lokalite Radoľa – Koscelisko pri Kysuckom Novom Meste v roku 1990 bola objavená gotická kostenná plastika, ktorá pochádza z deštrukcie muriva kostola. Výška sošky je 84 mm. Pôvodne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. Zhotovená bola buď vo Francúzsku, alebo Nemecku, pravdepodobne v 14 storočí.

Obec Divinka bola dlho súčasťou Kysúc – patrila do okresu Kysucké Nové Mesto ešte začiatkom 20. storočia.

1947 - Dr. Pertrovský – Šichman na Veľkom vrchu v Divinke objavil mohutné hradisko, ktoré možno datovať do rímskej doby. Hradisko sa rozprestiera na ploche cca 12 ha je však predpoklad, že celé hradisko i s predpokladanými dreveným hradbami mohlo mať plochu až 100 – 150 ha

1325 - chotár Divinky siahal po Turzovku, Olešnú a Milošovú, čo nasvedčuje tomu že okruh pôsobnosti Divínskeho hradu bol pôvodne rozsiahlejší a hradné územie Divinky zasahovalo skoro celé územie Kysúc

V priestore medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pri Brodne vytvárajú vrchy Rochovica (640m n.m.) a Brodnianka (720 m n. m.) a čiastočne i Malé Vreteno (653 m n. m.) úžinu, ktorou preteká rieka Kysuca. Úžinu vytvorila rieka Kysuca zarezaním do vápencovej kryhy bradlového pásma. Strategická a výhodná poloha tejto úžiny bola známa už ľuďom neskorej doby kamennej (pred 4000 rokmi) čo dokladujú archeologické nálezy z tejto lokality. Rochovica bola opevnená. Na temene vrchu postavil ľud púchovskej kultúry hrádok opevnený valom.

Malé Vreteno s výškou 653 m nad morom sa nachádza v blízkosti vstupu do kysuckej kotliny pri Kysuckej bráne. Patrí do katastra Kysucké Nové Mesto – Oškerda. Na temene vrchu postavil ľud lužickej kultúry opevnené hradisko. Opevnená plôch presahovala 3 ha. Opevnené boli hlavne ľahšie prístupné svahy pomocou valov. Pri archeologických vykopávkach sa našli zlomky keramiky, zuhoľnatené zrnká obilia. Hradisko bolo osídlené od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú.

Malé Ostré s výškou 586 m nad morom je strmý vápencový vrch nachádzajúci sa vo vadičovskej doline. Jeho temeno slúžilo ľudu púchovskej kultúry ako hrádok s opevnením. V rokoch 1979 – 1980 bol vykonaný archeologický prieskum , ktorý priniesol informácie o konštrukcii opevňovacieho valu, ktorého čelo vytvárala plenta z nasucho nakladených kameňov , za ktorou bol násyp z kameňa a hliny, spevnený pôvodne drevenou konštrukciou. Na opevnenom temene stáli stavby na terasách vylámaných do skalného podlažia. Dokladmi osídlenia sú keramika, kamenné žarnovy, hroty oštepov a šípov. O rozvoji duchovnej kultúry svedčí nález píšťalky z kostí a parohu.