Ľadonhora s výškou 999 m nad morom je dominantou a najvyšším, značne neprístupným vrchom dolných Kysúc a je najvyšším bodom Kysuckej vrchoviny. Patrí do katastra Horného a Dolného Vadičova. V staršej dobe železnej slúžilo temeno vrchu ako refúgium (útočisko). Refúgium nebývalo trvalo obývané. Valy obklopovali akropolu i predhradie a v opevnenom areáli boli nahromadené riečne okruhliaky na boj s nepriateľom. Veľkosť opevnenej plochy a výstavba valov predpokladá pomerne veľké sídliskové zázemie.

Dolné Kysuce vykazujú stopy osídlenia trvalého charakteru pri rieke Kysuca v oblasti ohraničenej na juhu Horným Vadičovom a Rudinou a na severe Krásnom nad Kysucou. Typickým príkladom takéhoto dlhodobého osídlenia i keď s určitými prerušeniami je archeologická lokalita Radoľa - Koscelisko. Táto lokalita vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú, v 9. stor. vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. , 14. , a 15. stor.

1976

• pri archeologických prieskumoch pod Stránskym vrchom v blízkom okolí Kysuckého Nového Mesta boli objavené stopy osídlenia (zvyšky chát), ktoré boli datované do fázy púchovskej kultúry
• stopy po výrobe železa boli objavené v zásypoch zahĺbených objektov
   

Jedným z dokladov slovanského osídlenia Kysúc sú mohylové hroby. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou.

Publius Tacitus Kornelius – historik Rímskej ríše žil na prahu nášho letopočtu . V jeho dobe dochádza k úpadku rímskeho impéria pod tlakom barbarských kmeňov hlavne Germánov. Veľa prác rímskych autorov čim už vojenských, alebo historikov sa venuje Germánom a nebezpečenstvu ktoré prinášali. Tacitus na túto tému spracoval dielo Germánia. V súvislosti s regiónom Kysúc je však zaujímavá Tacitova druhá kniha Análov.

Kultúrny komplex, ktorý sa vyvíjal v dobe laténskej a rímskej v horských oblastiach Slovenska , enklávach severovýchodnej Moravy a Krakovska.
Stret (symbióza) lužického ľudu a Keltov vytvorila na Slovensku nový hybridný kultúrny útvar nazývaný - púchovská kultúra. Využíva keltský poznatok spracovávania železnej rudy s využitím miestnych rudných zdrojov.