1900

• Kysuce sa z administratívno - správneho sa delili na dva slúžnovské okresy Čadcu s 12 obcami a Kysucké Nové mesto s 39 obcami
• Kysuce boli rozlohou väčšie, patrilo k nim aj územie ležiace na juh od nich , hranicu tvorila rieka Váh
• okres Kysucké Nové Mesto mal naviac 13 obcí ležiacich v súčasnosti v iných okresoch
• obce Makov a Vysoká patrili v tom čase do okresu Bytča
• počet obyvateľov okresu Čadca 32 365 a 2121 obyvateľov v cudzine

1805

• francúzske napoleónske vojská obsadzujú Bratislavu
• bitka pri Slavkove / bitka troch cisárov - Rusko , Anglicko , Rakúsko /
• v Bratislave uzavretý mier s Francúzskom

1805 - 1806 - stolice zvolenská, hontianska, šarišská, bratislavská, gemerská a zemplínska zavádzajú postupne ako druhý úradný jazyk - začiatok maďarizácie

V 18. storočí sa horné Kysuce vrátane Bystrickej doliny stávajú demograficky prevažujúcou časťou Kysúc. Prejavuje sa to vznikom nových farností (Zákopčie, Skalité, Lutiše, Oščadnica, Riečnica, Krásno nad Kysucou, Nová Bystrica, Raková, Čierne, Staškov, Vysoká, Makov), zriadením colného skladu a tridsiatkovej (colnej) stanice v Čadci..
Diela Mateja Bela Dejepisné a zemepisné vedomosti o súčasnom Uhorsku (dielo hlavne geografického charakteru) uvádza aj kysucké dediny, rieky, potoky, vrchy. Začiatok 18 storočia sa nesie aj na Kysuciach v znamení nárastu zbojníckej činnosti, čo bolo dané oslabením centrálnej moci, povstaniami ale hlavne zbedačovaním obyvateľstva. Veľa členov zbojníckych družín pochádzalo z Kysúc.  Viď. články -> JÁNOŠÍK A ZBOJNÍCI NA KYSUCIACH, KYSUCE - VYSŤAHOVALECTVO

1701

• začiatok posledného kuruckého povstania, ktorého ohnisko bolo na severovýchodnom Slovensku a ktoré iniciovala skupina vysokej šľachty na čele so županom šarišskej stolice Františkom II. Rákoczim
• povstalci Františka Rákocziho využívajú viazanosť vojenských síl Habsburgovcov vo vojne o španielske dedičstvo

Až do začiatku 16. storočia je jediným panstvom na území Kysúc budatínske panstvo, okrem územia Krásna nad Kysucou, ktoré patrilo žilinskému dedičnému richtárovi. V tomto období začína vznášať nároky na časti územia Kysúc aj strečnianske panstvo.
Nárok strečnianskeho panstva na časť územia Kysúc vyplýval z toho, že obrovský chotár Krásna na Kysucou bol majetkom žilinského dedičného richtára a po vykúpení dedičného richtárstva mestom Žilina, sa v 20. rokoch 16. storočia stáva spolu s mestom Žilina súčasťou strečnianskeho panstva .
V rámci 16. storočia na popud strečnianskeho i budatínskeho panstva začína osídľovanie Kysúc Valachmi tzv. valašské osídľovanie. Prvou osadou , ktorá vznikla na valašskom práve bola v roku 1535 Klubina.

1514

• pôvodne krížová výprava proti Turkom sa zmenila na povstanie pod vedením Juraja Dóžu sikulského zemana / sedliacka vojna / - povstanie , ktoré bolo dôsledkom zhoršujúceho sa postavenia a pomerov poddaných
• povstanie bolo krvavo potlačené v rozhodujúce bitke pri Temešvári Jánom Zápoľským a nasledovalo ďaľšie zhoršenie postavenia poddaných
• povstanie nezasiahlo priamo územie Slovenska, jeho dôsledky však áno