15. stor. - na začiatku storočia skoro celé horné Kysuce patrili do chotára Krásna nad Kysucou, ktorý bol majetkom žilinského dedičného richtára a neskôr mesta Žiliny, Krásno nad Kysucou bolo najsevernejšou obcou Kysúc.

1387 - Žigmund Luxemburský / 1387 – 1437 / korunovaný za uhorského kráľa
1411 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za rímskeho kráľa
1420 - uhorský kráľ Žigmund je korunovaný za českého kráľa
1427 - uhorský kráľ Žigmund začína budovať pás pohraničných hradov na ochranu južných hraníc Uhorska ako nárazníkové pásmo pred rozpínavosťou osmanskej ríše

13. stor.

• kráľ Ondrej II. (1205-1235) daroval územie do ktorého patrila i obývaná časť Kysúc predkom rodu Ballasovcov so sídlom pravdepodobne v objekte staršieho hradu ako Starý hrad / varínske panstvo a hrad /

• začiatkom 13. storočia / pred rokom 1235 / východná časť Kysúc patrila za vlády Ondreja II. hradnému majetku Varín – Starý hrad, ktorý mal funkciu pohraničnej pevnosti a chránil obchodnú cestu cez Jablunkovský priesmyk, ktorá jestvovala aj predtým, frekventovanejšou sa stáva a význam dostáva až v 13. storočí keď to bola jediná priama cesta spájajúca Uhorsko zo Sliezskom

• v polovici 13. storočia je možné predpokladať vznik budatínskeho zámku.

• pri Budatíne vzniká mýtna a tridsiatková stanica

1205 - na uhorský trón sa dostáva Ondrej II.

1222 - Zlatá bula Ondreja II. – súbor privilégií pre šľachtu o ktorú sa opieral / zo statkov šľachty sa nebudú vyberať dane, šľachtic nesmel byť bez súdu zbavený majetku, cudzinci nesmeli obsadzovať úrady, šľachta nebola povinná bojovať mimo hranice kráľovstva

9. – 11.stor.

• Kysuce tvoria skoro neosídlenú severnú okrajovú časť nitrianskeho Pribinovho kniežatstva, potom Veľkomoravskej ríše, nakrátko Poľského kráľovstva a napokon Uhorského kráľovstva

SLOVANSKÉ OBDOBIE 600 – 1000 rokov n.l. / Samova ríša, Veľkomoravská ríša /

• V 7. storočí sa región Kysúc rozprestieral na severnom okraji Samovej ríše. Obyvatelia v tej dobe osídlenej hlavne dolnej časti Kysúc patrili k Slovanskému kmeňu, ktorého sídlo bolo zrejme na Veľkom vrchu v Divinke a jedným z operných bodov bolo i slovanské sídlo na Černatíne.
  Najstaršie slovanské osídlenia je možné datovať do doby predveľkomoravskej a nachádzali sa v lokalitách Hradisko nad Divinou, na Veľkom vrchu pri Divine a v Považskom Chlmci.

• V 8. storočí tvorili Kysuce takmer neosídlenú severnú okrajovú časť Pribinovho kniežatstva, potom Veľkej Moravy až po vznik Uhorského kráľovstva.
  Počet archeologických nálezov na Kysuciach zo slovanského obdobia je pomerne malý. Nálezy pochádzajú z katastrov 4 obcí zo šiestich nálezísk.

• V 8. storočí je však blízko ležiaca žilinská kotlina pomerne silne osídlená čo dokumentuje i mohylník v Krasňanoch z 51 mohylami z konca 8. storočia ( jeden z najvýznamnejších mohylníkov z tohto obdobia na Slovensku ). Slovanský kmeň obývajúci sever Slovenska patril k nitrianskemu kniežatstvu

Slovanské obdobie 600 – 1000 rokov n.l. ( Samova ríša, Veľkomoravská ríša )

• 7.stor. – koniec 6. a začiatok 7, stor.
• na Slovensko začínajú prenikať koncom 6. stor. začiatkom 7.stor. Avari
• počas trvania Avarskej ríše a jej nadvládou nad slovanskými územiami sa dá predpokladať a archeologické nálezy tomu nasvedčujú , že Slovania neboli len utláčanou vrstvou, ale že s Avarmi spolunažívali a boli im rovnocenní
• začiatkom storočia však vzniká a silnie slovanský odpor proti Avarom, na čelo ktorého sa dostáva franský kupec Samo obchodujúci so Slovanmi – Venedmi