Bolo sobotňajšie ráno po daždi, slnko polehávalo za mrakom, dusnota a spara stúpala z hôr. Po búrkovej noci som zobral prírodné "kľúče" od Kysuckej brány a šiel som otvoriť. Veď aj turisti už nervózne museli postávať v Brodne a čakali na otvorenie. Cestou som si poobzeral flyšové odlišnosti a prírodné útvary bradlového pásma zaujímavé pre túto lokalitu. Prišiel som na úbočie dedinky Vranie do časti Rochovnica, ktorá tvorí polovicu lokality nazývanej Kysucká Brána - vstup do regiónu Kysuce. Zosadol som z bicykla, aby som si trochu odpočinul a zrazu som na lúke zbadal srnku. Len sa pásla a nejavila o mňa príliš veľký záujem, predsa len dobrá mokrá trávička je väčšie lákadlo.

Vretenica obyčajná je náš najznámejší tiež aj jediný jedovatý had na Slovenku. ľudová tvorivosť ho častovala celou radou povier a bájok, a zvykli ju nazývať zmija.
Základný popis: Ide o menšieho hada s výrazným kľukatým pruhom na chrbte. Na bokoch sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary. Škvrny na zátylku vytvárajú tvar písmena "X". Na krku je výrazný tvar písmena "V". Úzka hlava je trojuholníkového tvaru. Sfarbenie je šedé až modrošedé, pričom niektoré samice môžu mať úplne čierne sfarbenie. Zrenica oka je vertikálna, podľa čoho sa dá ľahko odlíšiť od ostatných hadov. Jedové zuby sú dlhé a v pokoji sklopené dozadu.

Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. Vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. Dorastá do dĺžky 20 cm.