Horné Kysuce mali nevyužité pasienkové plochy. Príchod Valachov s ich húževnatým a odolným valašským dobytkom umožňoval ich využitie. Tým sa horné Kysuce dostávajú do záujmovej sféry feudálnych panstiev.  Majitelia panstiev podporovali osídľovanie hlavne riedko, alebo vôbec neosídlených horných Kysúc. Feudálne panstvá majúce majetky , alebo nachádzajúce sa v blízkosti Kysúc začínajú mať záujem rozšíriť svoje majetky zaberaním pôdy na dovtedy ľudoprázdnom území , osídliť ho a hospodársky využiť.

1267 - Listina Bélu IV. poukazuje na majetkové pomery severnej časti Trenčianskej stolice ešte za panovania Ondreja II. z pred roku 1235 - východná časť Kysúc patrí k hradnému majetku Varín (od roku 1384 názov Starý hrad), ktorého hranice v prvej polovine 13. stor. boli na východe Orava, na juhu rieka Váh , na západe rieka Kysuca, na severe poľská hranica a ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť chrániaca obchodnú cestu na Oravu, Moravu a ovládal žilinskú i kysuckú kotlinu. Starý hrad bol pôvodne kráľovským majetkom.

Ján Hus - český cirkevný reformátor bol upálený v Kostnici v roku 1415. V Čechách vzniká povstanie šíriace Husovo učenie vojenskou silou. V jeho čele ako vojenský veliteľ stál Ján Žižka z Trocnova. Povstanie v Čechách ovplyvnilo na určitý čas dianie v strednej Európe.

Mesto Žilina nepatrí do regiónu Kysúc, avšak do jeho vývoja zasahovala. Je to mesto ležiace na hraniciach s Kysucami.

1325 - žilinský dedičný richtár Ján Pezold - spoluvlastník žilinského richtárstva - Ján z Krásna (zemianska rodina Krasňanská odvodzujúca svoj predikát od Krásna nad Kysucou) bol spoluvlastníkom žilinského richtárstva

Jantár (elektrón) - skamenená živica nachádzajúca sa na pobreží Baltického mora bola dôležitým obchodným artiklom, ktorý sa dovážal hlavne do Rímskej ríše i celého vtedy známeho sveta. Používal sa hlavne na výrobu šperkov.

1244

• kráľ Belo IV. daroval Bohumírovi, synovi Soběslava „ majetok ležiaci pri poľských hraniciach zvaný Kysuce „ ležiaci na západ od rieky Kysuce
• panovník daroval „ zem opustenú a neobývanú „ ale pomerne presne stanovenie (vytýčenie) územia v darovacej listine pomocou miestnych názvov (potoky, vrchy) svedčí o tom, že oblasť nebola celkom opustená a bez obyvateľov
• listina vymedzuje aj hranice darovaného územia : „ Prvý medzník zeme Kysuca ide dolu na východ k miestu kde sa potok Vranie vlieva do rieky Kysuce, kde je zemný medzník, potom postupuje po tomto toku až k jeho prameňom odtiaľ ide cez vrch až k buku, pod ktorým je medzník zo zeme, odtiaľ ide na juh a zostupuje k Brodi či Lopata, kde sú dva medzníky zo zeme pod jedľou, odtiaľ postupuje cez veľkú cestu do rieky Divina až po jej prejdení sú dva medzníky, odtiaľ ide po Malej Divine až k jej prameňu a tam je medzník pod Bukom, odtiaľ zostupuje do riečky Svederník a potom ide na západ po rieke Svederník až potiaľ, kde sa vlieva tok Polomná do rieky Svederník a tam je medzník zo zeme, potom ide po potoku Polomnej a je tam medzník pod topoľom, odtiaľ zostupuje k rieke Krupise / Kysuca / a tam hraničí / so zemou / hradných jobagiónov Vechta, Ladislava a Hypolita, odtiaľ sa otáča na sever a ide po rieke Krupise až k poľským hraniciam a tam končí„
• Bohumír , syn Sobeslava, v rokoch 1241 – 1244 nitriansky a trenčiansky župan
• darovanie majetku bolo vďakou kráľa Belu IV. za Bohumírové služby jemu ale aj jeho predchodcovi Ondrejovi II. pri vojenských výpravách hlavne v období tatarských vpádov

Štátna správa - jedna z foriem riadiacej činnosti štátu vykonávaná orgánmi štátnej správy
Verejná správa - správa spoločenských vecí vykonávaná hlavne štátnymi a samosprávnymi orgánmi
13. stor.

• do 13. stor. vykonával ústrednú štátnu správu panovník
• konkrétnu štátna správa sa vykonávala na určitých územiach - komitátoch
• tento systém vychádzal z ešte staršieho správneho modelu - hradnej správy