Turzovka  23.02.2012 - Presne pred 410 rokmi, 21.februára 1602, bola Turzovke  udelená lokačná listina palatínom Jurajom Turzom. Mesto je majiteľom hodnovernej kópie tohto dôležitého dokumentu, ktorého originál leží v Budapeštianskom Národnom archíve. Zreštauroval ho Ivan Galamboš, reštaurátor Slovenského národného archívu. Lokačná listina je akýmsi rodným listom mesta a tvorí základ historického dedičstva Turzovky . Nižšie si môžete prečítať skrátenú verziu lokačnej listiny, kde sú, okrem iného, vytýčené pôvodné hranice, vtedajšej dediny, Turzovky .

Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.

Spracovanie a výroba koží :

• Sedlári
  • patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
  • patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
• Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
• Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
• Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.

Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.

Židia - etnikum, ktorého pôvod bol v izraelských kmeňoch žijúcich od polovice 2. tisícročia pred n.l. na území dnešnej Palestíny. Židia sa na Slovensko dostávajú v prvých storočiach n.l / prvá písomná zmienka o Židoch na Slovensku pochádza z 10 storočia /. Vo väčšom počte sa na Kysuciach začínajú objavovať od konca 18. a začiatku 19. storočia. Prichádzajú hlavne z Poľska a Maďarska a boli to roľníci , remeselníci ale hlavne obchodníci a kupci. Usadzujú sa v mestách , ale i v dedinách ležiacich na obchodných cestách, kde získavajú dominantné postavenie v obchode, pohostinstve (krčmári, hotelieri).

Základom obživy bolo extenzívne poľnohospodárstvo. Obrábanie pôdy sa vykonávalo prielohovým systémom - pôda sa orala troj prípadne štvorzáprahom. V stredoveku sa v rámci Kysúc pestovalo obilie, kapusta, strukoviny, pohanka, jačmeň, proso, zelenina, ďatelina, chmeľ na výrobu piva. Pestovanie niektorých z vyššie uvedených rastlín v dlhšom časovom horizonte potvrdzujú vykopávky na Ľadonhore. V 17. a 18. storočí sa v menšej miere pestovali oziminy hlavne však jarné žito, raž a pohanka a začínajú sa pestovať zemiaky (zemské jablká). Ostatná časť kultivovanej pôdy slúžila na lúky a pasienky.

Charakter územia Kysúc nedovoľoval sústrediť poľnohospodársku pôdu v blízkom okolí pevných sídel. Preto pri poľnostiach vo vzdialenejších častiach chotára zriaďovali si väčší gazdovia koliby (cholvarky, salaše - v súčasnosti sa dochovali v lokalite Brízgalky). Boli to dočasne obývateľné hospodárske stavby slúžiace na ustajnenie dobytka (hlavne kravy a ovce), prípadne na prvotné spracovanie surovín vznikajúcich pri chove dobytka v letnom období. Tieto objekty sa nachádzali na miestach kde mali gazdovia pasienky, lúky, prípadne stále role.

Prevážnu časť Kysúc pokrývali v minulosti lesy. Pôdu potrebnú pod výstavbu obydlí, na poľnohospodárske účely, pasienky a podobne bolo teda potrebné nejakým spôsobom získať. Technika získavania pôdy bola vyvinutá v rámci dlhého osídľovacieho procesu a v rámci osídľovania regiónu Kysúc už nedoznala podstatnejšie zmeny. Prví osadníci pozemok pod dom i ornú pôdu získavali klčovaním a žiarením lesa . Táto metóda sa uplatňovala v počiatkoch valaského osídľovania, ako aj pri kopaničiarskom doosídľovaní, doznievala pri udržiavaní lúk a pasienkov a znovu ožila pri novšom dočasnom pestovaní poľnohospodárskych plodín v rúbaniskách ešte v prvej polovici 20. storočia.