Radoľa 09.07.2012 - Najstaršie kapitoly dejín Kysúc by mal poodhaliť archeologický výskum v jednej z najvýznamnejších archeologických lokalít Koscelisko nachádzajúcej sa v obci Radoľa na Kysuciach. Obnovený výskum zahájil predseda Žilinský samosprávný kraj (ŽSK) Juraj Blanár, riaditeľ Kysuckého múzea (KM) v Čadci Miloš Jesenský a starosta obce Radoľa Anton Tkáčik.

Trhy a neskôr jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí predošlých storočí. V samých počiatkoch boli trhy výsadou miest udeľovanou kráľom, prípadne neskôr zemepánom.V začiatkoch sa v kráľovských mestách konali výročné výkladné jarmoky štyri krát do roka a týždenné trhy každú nedeľu. V deň sviatkov svätých sa konávali jarmoky a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. Týždenné alebo výročné trhy podporovali hospodársky rozvoj stredovekých miest. Umožňovali predať, vymeniť, alebo ináč zhodnotiť prebytky hlavne domácich výrob chovu zvierat a pestovania poľnohospodárskych plodín. Postupne sa trhový sortiment získaval cielenou výrobou tovaru, ktorý mal odbyt a bol potrebný. Trhy boli aj určitým druhom spoločenskej udalosti.

Spracovanie a výroba koží :

• Sedlári
  • patrón sv. Juraj mučeník , sviatok 24.IV
  • patrón sv. Eligius, biskup a zlatník
• Ševci, obuvníci - patróni bratia sv. Krišpín, sv. Krišpinian, sviatok 25.X.
• Garbiari , koželuhovia - patrón sv. Bartolomej apoštol , aviatok 24.VIII.
• Kožušníci - kožuchári, blanári, grznári, kušnieri - patrón sv, Ján Krstiteľ oblečený v kožuchu, sviatok 24.VI.

Výsadou miest danou im pri zakladaní bolo i právo na držanie - prevádzkovanie remesiel. Udelenie trhovo - remeselných výsad mestu umožňovalo usadzovanie remeselníkov , tým rozvoj remesiel a následne i miest. Mestá boli na určitú dobu oslobodené od daní a obyvatelia od platenia mýta.

Začiatky remeselnej výroby sa kladú do obdobia keď sa remeselná výroba postupne začala špecializovať a oddeľovať od poľnohospodárskej výroby. Jestvovanie remesiel v dávnej dobe potvrdzuje archeológia. Vykopávky dokumentujú stav remeselnej výroby v určitom období a v určitej oblasti. Remeselnú činnosť na území Slovenska ale i celej Karpatskej kotliny možno hľadať v najstaršom osídlení, kde už dochádza k určitej špecializácii hlavne vo výrobe nástrojov.

Kopanice boli sídlištné útvary rozptýleného osídľovania, alebo kopaničiarske pozemky. Vznik kopaníc ako sídlištných útvarov súvisí s tzv. kopaničiarskou vlnou osídľovania v 16. storočí. Kopaničiarske usadlosti vznikli z prebytku populácie a z toho prameniaceho nedostatku pôdy. Pôvodná valašská kolonizácia vytvárajúca reťazové osídlenie tu prerastá do kopaničiarskej vlny osídľovania, ktorá trvala až do 20. storočia.

Charakter územia Kysúc nedovoľoval sústrediť poľnohospodársku pôdu v blízkom okolí pevných sídel. Preto pri poľnostiach vo vzdialenejších častiach chotára zriaďovali si väčší gazdovia koliby (cholvarky, salaše - v súčasnosti sa dochovali v lokalite Brízgalky). Boli to dočasne obývateľné hospodárske stavby slúžiace na ustajnenie dobytka (hlavne kravy a ovce), prípadne na prvotné spracovanie surovín vznikajúcich pri chove dobytka v letnom období. Tieto objekty sa nachádzali na miestach kde mali gazdovia pasienky, lúky, prípadne stále role.

Prevážnu časť Kysúc pokrývali v minulosti lesy. Pôdu potrebnú pod výstavbu obydlí, na poľnohospodárske účely, pasienky a podobne bolo teda potrebné nejakým spôsobom získať. Technika získavania pôdy bola vyvinutá v rámci dlhého osídľovacieho procesu a v rámci osídľovania regiónu Kysúc už nedoznala podstatnejšie zmeny. Prví osadníci pozemok pod dom i ornú pôdu získavali klčovaním a žiarením lesa . Táto metóda sa uplatňovala v počiatkoch valaského osídľovania, ako aj pri kopaničiarskom doosídľovaní, doznievala pri udržiavaní lúk a pasienkov a znovu ožila pri novšom dočasnom pestovaní poľnohospodárskych plodín v rúbaniskách ešte v prvej polovici 20. storočia.