Nová Bystrica 21.04.2011 - Otvorenie prevádzky Múzea kysuckej dediny a Historickej lesnej úvraťovej železničky v Novej Bystrici - Vychylovke sa presúva na 5. júna 2011, kedy sa v areáli skanzenu uskutočnia podujatia k Medzinárodnému dňu detí. Dôvodom posunu termínu otvorenia je začiatok stavebných prác pri výstavbe budovy železničnej zastávky, ktorá zvýši komfort a sociálne zázemie našich návštevníkov, ako aj generálna rekonštrukcia trate, ktorá do konca roku prepojí Kysuce s Oravou v rámci projektu obnovenia pôvodnej Kysucko-oravskej lesnej železnice.

Čadca 20.04.2011 - Palárikova Raková je najstaršia celoštátna tematická súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby s odporúčaním víťaza programovej rade Scénickej žatvy v Martine v roku 2011 a nomináciou víťaza na festival DIDA Pivnica (Srbsko) v roku 2012.

Čadca 5.4.2011 - Kysucké múzeum v Čadci, patriace do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v tomto čase dýcha veľkonočným obdobím. Veľkonočné sviatky patria k najstarším sviatkom všeobecne, pre kresťanov sú najvýznamnejšími. S ich príchodom sa bezprostredne spája i oslava začiatku jari. Jar so sebou prináša nový začiatok, kvitnúcu prírodu prebúdzajúcu sa zo zimného spánku a veľa novej energie. K symbolom Veľkej noci zaiste patria i kraslice. „Kraslice boli hlboko zakotvené v živote nášho ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom. Darované vajíčko malo zabezpečiť zdravie po celý rok,“ priblížila symboliku kraslíc Darina Hnidková z Kysuckého múzea, ktorá je zároveň aj autorkou práve prebiehajúcej veľkonočnej výstavy "To vajíčko maľované".

Čadca 01.04.2011 - Kysucké múzeum sprístupnilo v týchto dňoch novú stálu expozíciu "Človek na Mesiaci" venovanú americkému astronautovi s kysuckým pôvodom Eugenovi E. Cernanovi, ktorý bol zatiaľ posledným človekom na Mesiaci. Najvýznamnejšia vedecká a kultúrna inštitúcia v regióne tak v úzkej spolupráci s Kysuckou hvezdárňou v Kysuckom Novom Meste a kreatívnym vydavateľstvom Magma reagovala na výzvu svojho zriaďovateľa, Žilinského samosprávneho kraja, ktorý rok 2011 prehlásil v regióne Kysúc za "Rok Eugene Cernana".

Zakladajúci člen Združenia nezávislých výtvarníkov ARTEFAKT v Žiline a predseda klubu ARTEFAKT región Žilina Jozef Práznovský sa už verejnosti predstavil neuveriteľným počtom betlehemov - až 557 kusov, ktoré si mohli návštevníci kaštieľa v Radoli pozrieť v decembri minulého roka. Jeho majstrovským dielom bol i betlehem s rozmermi 6 x 6 mm, ktorý bol vsadený do zrniečka čierneho korenia.
Jeho výtvarná tvorba je rozmanitá. Venuje sa kresbe, maľbe, grafike, kolážam, kombinovanej technike a plastike. V poslednej dobe svoj záujem vo výtvarnej tvorbe upriamil na figurálne kompozície.
V predveľkonočnom období a počas Veľkej noci výstavné priestory kaštieľa budú opäť patriť výtvarným prácam Jozefa Práznovského.

Mesto Piešťany, Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov SR nositeľka ocenenia Zlatého Otvoreného Srdca od majstra drotára člena Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Čadca p. Juraja Šeríka člena Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Čadca čestný predseda združenia herec Ján Kroner pripravujú I. ročník Jarného festivalu umenia handicapovaných umelcov a detí SR, kde svoje umenie predstavia:

Slovenskí fotografi, ktorí vystavovali v rámci Európskeho mesiaca fotografie v Berlíne sa predstavia v Kysuckej galérii v Oščadnici. Autori fotografií, Michal Fulier a Matúš Zajac spolupracovali na spoločnom projekte pod názvom „Mestské konfrontácie“ v sérií dokumentárnych fotografií na ktorých sú zachytení ľudia v každodenných životných situáciách stojacich v protiklade s veľkomestami, v ktorých žijú. Michal Fulier (nar.1981 Trenčín) vo svojich dokumentárnych fotografiách zachytáva ľudí západných veľkomiest z Paríža, Londýna a Ríma a stavia ich do konfrontácie práve s modernou dobou a rozvojom turizmu v týchto hlavných veľkomestách.

Čadca 09.03.2011 - Prichádza jar a s ňou i obdobie veľkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patria veľkonočné vajíčka. Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých ľudí je dodnes, organickou súčasťou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časť ľudového umenia a súčasť zvykov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom.
Kraslice boli hlboko zakotvené v živote nášho ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom. Darované vajíčko malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú moc.