BRATISLAVA/ŽILINA 6. apríla (WEBNOVINY) - Telesné ostatky Žofie Bosniakovej, ktoré minulý týždeň zhoreli, previezli dnes do Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Experti zo zhorených zvyškov v ohorenej rakve vyčlenia pozostatky tela, ktoré budú odborne popísané a zdokumentované. Podľa informácií hovorcu Žilinskej diecézy Petra Holbičku o spôsobe ich ďalšieho uloženia v kostole v Tepličke nad Váhom rozhodne komisia, ktorú zostavil žilinský biskup Tomáš Galis.

Takmer 400-ročné mumifikované telo Žofie Bosniakovej podpálil v stredu 1. apríla 31-ročný Žilinčan. Podpaľač prišiel približne o desiatej ku kostolu v Tepličke nad Váhom. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde bola uložená múmia a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, vylial horľavinu, ktorú si priniesol a podpálil ju. Žilinčana policajti zadržali na mieste, k činu sa priznal. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Muž skončil v psychiatrickej liečebni, za jeho konanie môže zrejme psychická choroba - schizofrénia. Zatiaľ je stíhaný z prečinu hanobenia mŕtveho a v prípade preukázania viny mu hrozí trest na jeden až päť rokov, informovala žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová. Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis vyjadril hlboké poľutovanie nad barbarským činom. Telesné pozostatky boli vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavené 280 rokov.

Žofia Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, pochádzala z urodzeného rodu. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45-rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované, ani mumifikované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Počas života zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Kardinál Ján Chryzostom Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre jej blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.

SITA