BRATISLAVA 2. apríla (WEBNOVINY) - Francúzsky Štrasburg a nemecký Kehl budú dejiskom tohtoročného dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa začína v piatok. Summit predsedov vlád a hláv členských štátov bude prvým stretnutím novej americkej administratívy Baracka Obamu s jeho európskymi partnermi. Francúzsko-nemecký summit je však významný hneď z niekoľkých ďalších hľadísk. Aliancia si totiž v roku 2009 pripomína významné jubileum oslávi 60. výročie svojho vzniku. NATO chce tohtoročným stretnutím svojich členov preukázať svoju vitalitu, schopnosť reakcie na svetové témy a flexibilnosť pri svojom rozširovaní. Na druhej strane chcú lídri prezentovať jej vnútornú pevnosť a stabilitu, ktorej dôkazom by mala byť zhoda na osobe nového generálneho tajomníka. Medzi ďalšie významné vnútorné témy bude patriť i dlhoočakávaný návrat Francúzska do veliteľských štruktúr aliancie, či privítanie nových členov z Balkánu Chorvátska a Albánska. Tie dostali ponuku na členstvo na minuloročnom summite v Bukurešti. V neposlednom rade by sa na rokovací stôl mala dostať i koncepcia novej strategickej bezpečnosti. V rámci zahraničných tém by mali dominovať riešenia bezpečnostnej situácie v Afganistane.

Najočakávanejšou udalosťou summitu zrejme bude oznámenie mena nového šéfa NATO. Najvážnejším kandidátom na post nového generálneho tajomníka, ktorý by mal nahradiť v máji odchádzajúceho Jaapa de Hoop Scheffera, je dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. Jeho vymenovaniu vyjadrili podporu silné štáty aliancie ako Veľká Británia, Nemecko či Francúzsko, neskôr sa pridali i Spojené štáty americké. S Rasmussenovým menovaním zatiaľ vyjadrilo oficiálne nesúhlas iba Turecko. Očakáva sa však, že Ankara s jeho nomináciou nakoniec súhlasiť bude napriek tomu, že aktuálne informácie z Turecka sú odmietavé. Okrem zverejnenia Schefferovho nástupcu je očakávanou udalosťou i avizovaný návrat Francúzska do vysokých vojenských pozícií NATO po viac ako 40 rokoch. Nezávislosť od veliacej štruktúry NATO vyhlásil v roku 1966 vtedajší prezident Charles de Gaulle, krajina však ostala politickým členom aliancie. Zmenu postoja oficiálne na summite potvrdí samotný prezident krajiny galského kohúta Nicolas Sarkozy.

Severoatlantická aliancia sa na summite nevyhne ani ďalším kľúčovým témam. Dominovať by mala situácia v Afganistane, vzťahy s Ruskom a Iránom, svetová ekonomická kríza a nový vládny kabinet v Izraeli. Naopak, nepredpokladá sa nastolenie v súčasnosti citlivých tém, akými sú napríklad plány USA vybudovať protiraketový štít v strednej Európe či potenciálne členstvo Ukrajiny a Gruzínska.

Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organisation) vznikla 4. apríla roku 1949 podpisom zmluvy vo Washingtone. Pri jej zrode stálo dvanásť krajín. Aliancia vznikla na základe článku 51 Charty Organizácie Spojených národov, ktorá hovorí o prirodzenom práve nezávislého štátu na individuálnu alebo kolektívnu ochranu. NATO vznikla ako protiváha sily a vplyvu Stalinovho Sovietskeho zväzu a neskôr i Varšavskej zmluvy. Podpisom washingtonskej zmluvy sa svet oficiálne rozdelil na západ a východ a začala sa studená vojna. Aliancia sa postupne začala rozširovať o ďalších členov a najväčší rozmach zaznamenala po páde Berlínskeho múru a rozpade Sovietskeho zväzu. V súčasnosti má 26 členov, ku ktorým sa na summite v Štrasburgu a Kehli oficiálne pridajú Chorvátsko a Albánsko.

Slovenskú republiku bude na summite Severoatlantickej aliancie reprezentovať prezident Ivan Gašparovič.

SITA