BRATISLAVA 26. marca (WEBNOVINY) - Na Einsteinovej ulici v Bratislave dnes osadili "prvú" dopravnú značku, ktorá povolila zvýšenie rýchlosti na 70 kilometrov za hodinu. Podľa primátora hlavného mesta Andreja Ďurkovského ide o symbolické osadenie značky, pretože v Bratislave už sú úseky, kde osadili značky povoľujúce vyššiu rýchlosť, napríklad na Panonskej ceste. "Prednedávnom začal platiť nový cestný zákon ktorý zaviedol v mestských lokalitách nižšiu povolenú rýchlosť - 50 kilometrov za hodinu. Vyzvali sme samosprávy, aby na úsekoch, kde nie sú priechody, školy, nie je veľký pohyb chodcov bolo umožnené, aby bola vyššia plynulosť cestnej premávky, pretože zákon hovorí hlavne o zvýšení plynulosti cestnej premávky," povedal novinárom minister vnútra Robert Kaliňák po tom, čo s primátorom osadili dopravnú značku. Symbolicky tak odštartovali inštaláciu značiek na políciou vytypovaných úsekoch s nezmyselne obmedzenou rýchlosťou na celom území Bratislavy. "Mnohí vodiči sa sťažovali, že práve na tomto úseku by považovali za potrebné alebo možné zvýšiť rýchlosť bez toho, že by dochádzalo k zrážkam. Tým, že boli nútení spomaliť a držať nižšiu rýchlosť, psychologicky sa dostávali do nervóznejších stavov. Možno toto zvýšenie rýchlosti paradoxne zníži kolízie na vedľajšom moste," uviedol primátor.

Zvýšená povolená rýchlosť platí napríklad na Púchovskej od križovatky s ulicou Pri vinohradoch v smere von z mesta, na prístupových komunikáciách do mestskej časti Čunovo a k vodnému dielu, na miestnej komunikácii v Jarovciach a Rusovciach v úseku od Palmovej po Balkánsku ulicu, na časti Rybničnej ulice vo Vajnoroch, Devínskej cesty, Kremeľskej ulice v Devíne či na štátnej ceste od križovatky Diamant do Devínskej Novej Vsi. V nasledujúcich dňoch osadia v Bratislave značky so zvýšenou rýchlosťou na 70 kilometrov za hodinu aj na Dolnozemskej ulici v úseku od križovatky s Mamateyovou ulicou až po Betliarsku ulicu, na štátnej ceste v úseku od Záhorskej Bystrice po Krematórium a na ceste na Senec v smere von z mesta. Povolená rýchlosť 80 kilometrov za hodinu bude od križovatky so štátnou cestou po Rusovce a od Rusoviec po štátnu hranicu s Maďarskom.

Umiestnenie značiek prebieha podľa Ďurkovského istým legislatívnym procesom, je potrebné schvaľovacie konanie, vypracovať projekt, ku ktorému sa vyjadruje dopravný inšpektorát. Podnet na samosprávu môže pritom podať ktokoľvek. Zároveň zdôraznil, že všetky zúčastnené strany sa snažia o čo najvyššie možné skrátenie povoľovacej lehoty, aby tak čo najskôr umožnili vodičom jazdiacim po bratislavských cestách zvýšiť komfort ich cestovania. Podľa Kaliňáka pripravili zoznam jednotlivých úsekov vytypovaných na území celého Slovenska. V prvej várke sa zamerali na odstraňovanie značiek povoľujúcej 40 kilometrovú rýchlosť za hodinu, v druhej fáze na úseky, aj keď sú v intraviláne mesta, kde môže byť vyššia rýchlosť. "Reakcia nebola vždy rýchla, preto sme začali práve v Bratislave, kde bola najrýchlejšia. Je cítiť, že vodiči tu významne vnímajú spôsob, akým sa dostávajú do svojej práce a toto sú úseky, ktoré spájajú mestské časti. Je tu priestor pre menej kolízii a väčšiu plynulosť cestnej premávky," doplnil minister.

Zvýšenie povolených rýchlostí pozitívne hodnotí aj dopravný analytik Ján Bazovský. Ako povedal pre agentúru SITA, zvyšovanie najvyšších povolených rýchlostí v Bratislave prichádza neskoro. "Zákon pre motoristov platí od 1. februára a od 1. februára by mal platiť aj pre správcov komunikácii. Podľa Bazovského sa s novou situáciou veľmi rýchlo vysporiadal Žilinský kraj, teraz začína Bratislava, ale ostatní využívajú zákonnú možnosť a so zvýšením rýchlosti sa neponáhľajú. Bazovský tiež tvrdí, že ani dnešné zvýšenie rýchlosti by nemalo byť konečným riešení a pokiaľ sa počas istého obdobia zistí, že rýchlosti na týchto úsekoch, resp. aj ďalších, by mohli byť ešte vyššie, mali by sa zvýšiť. To isté platí aj v zastavených zónach, kde by bolo možné povoliť aj vyššiu rýchlosť, ale kompetentní sa boja. "Pokiaľ tam nie sú nehody a aj tak sa tam jazdí rýchlejšie, nie je dôvod ponechávať päťdesiatku," povedal Bazovský a ako príklad uviedol Pražskú ulicu.
SITA