Geografia Mesto leží na styku severného okraja Javorníkov a Turzovskej vrchoviny so Slovenskými Beskydami v doline hornej Kysuce. Členitý vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria treťohorné flyšové horniny, pahorkatinný pozdĺž Kysuce a Černianky mäkké ílovce. Dolinná časť chotára má mierne teplú, veľmi vlhkú klímu, horská časť mierne chladnú a vlhkú klímu. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 900-1000 mm. Prevládajú hnedé horské lesné pôdy, prevažne ílovito-hlinité, v dôsledku erózie ochudobnené a plytké, na nive Kysuce a Černianky štrkovité nivné. Odlesnené sú len doliny pozdĺž tokov. Sú tu dva minerálne pramene. Jeden upravený a označený ako chránený prírodný výtvor je v doline ľavostrannej zdrojnice Rieky vo výške 600 m, zaujímavý je najmä výronom metanových plynov. Druhý minerálny prameň sa nachádza v doline Bukovského potoka. Obsahuje značné množstvo sírovodíka, po ktorom má výraznú chuť a vôňu. V osade Milošová-Megonky sa nachádza prírodná pamiatka - skalné gule, ktorá je európskym prírodným unikátom.

Z chránených rastlín sa v regióne vyskytujú kosodrevina (Pinus mugo ssp. mughus), horec jarný (Gentiana verna) orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundi) a iné. V oblasti sú hojne zastúpené aj chránené živočíšne druhy, napríklad vidlochvost feniklový ( Papilio machaon), fúzač alpský (Rosalia alpina), rak skalný (Astacus torrentium), mlok karpatský (Triturus monntandoni), užovka hladká (Coronella austriaca), myšiak hôrny (Buteo buteo), výr skalný (Bubo bubo), vydra riečna (Lutra lutra) a mnohé ďalšie.
 
 V hraniciach regiónu Čadce sa nachádza prírodná rezervácia Veľká Rača (1236 m n. m), ktorá je v súčasnosti využívaná aj v rámci turistiky a cestovného ruchu.

Podľa územno-správneho usporiadania zo dňa 31.12.1996 v zmysle zákona č. 222/1996 Z.z. o územnom a správnom členení SR je okres Čadca súčasťou Žilinského kraja. Leží na severozápadnom okraji Slovenskej republiky. V súvislosti s členením podľa noriem EÚ zodpovedá územie okresu svojou veľkosťou nomenklatúrnej jednotke lokálnej úrovne NUTS IV.

Na severe okres hraničí s Poľskom a severozápadný okraj tvorí hranica s Českou republikou. Ostatnú časť okresu obklopujú okresy Žilinského kraja: okresy Považská Bystrica, Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Dolný Kubín.

Rozloha okresu je 760,6 km2, (11,2% rozlohy Žilinského kraja a 1,55% z rozlohy SR). Administratívnym, kultúrnym a hospodárskym centrom je okresné mesto Čadca.

Počet obyvateľov okresu Čadca k 31.12.2003 je 92 958. Na území okresu je 20 vidieckych sídel a 3 mestá. Hustota obyvateľstva predstavuje 122 osôb na 1 km2.

Územie okresu sa nachádza na tzv. horných alebo severných Kysuciach, osídľovaných od 16. a 17. storočia valašskou a kopaničiarskou kolonizáciou. Historický vývoj podmieňovala poloha na rozhraní Moravy, Sliezska a Poľska, ako aj dostatkom lesov i voľnej pracovnej sily pre rozvoj najmä drevárskeho a piliarskeho priemyslu.

Územie okresu Čadca sa vyznačuje vysokou členitosťou reliéfu. Pre Javorníky alebo Kysucké Beskydy je charakteristický hlboko rezaný hornatinný reliéf, pre Kysuckú a Turzovskú vrchovinu sú zasa príznačné vrchoviny. Okres Čadca patrí do mierne teplej až chladnej a veľmi vlhkej klimatickej oblasti s miernym letom. Najvyšším bodom okresu je vrchol Veľkej Rače vo výške 1236 m.n.m, najnižší bod leží v katastri obce Dunajov vo výške 373 m.n.m.

Riečnej sieti dominuje Kysuca - 66,3 km dlhý, pravostranný a najvodnatejší prítok Váhu bystrinného charakteru s perovitým tvarom povodia. Pramení v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec vo výške zhruba 825 m.n.m. Jej výraznými prítokmi sú: Predmieranka, Čierňanka, Oščadnica a Bystrica. Kysuce sú aj významnou vodohospodárskou oblasťou s bohatými zdrojmi kvalitnej pitnej vody.

Osídlenie okresu Čadca sa sústreďuje do dolín, popri riečnych tokoch a zväčša má štruktúru voľnej reťazovitej zástavby, na periférii so znakmi kopaničiarskeho osídlenia. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Necelých 34% tvorí poľnohospodársky pôdny fond, v ktorom v dôsledku úpadku poľnohospodárstva dominuje trvalý trávnatý porast. Vo vyššie položených častiach územia sú hnedé lesné pôdy, prevažne hlinité, prípadne ílovitohlinité.

Takmer 53% územia okresu Čadca tvorí od roku 1984 Chránená krajinná oblasť (CHKO) Kysuce, ktorá sa radí svojou rozlohou 40 745 ha radí medzi najväčšie veľkoplošné chránené územia v SR. Pozostáva z dvoch samostatných celkov. Východná časť nadväzuje na CHKO Horná Orava (SR) a na Žywiecky park krajoobrazovy (Poľsko). Západná časť je pokračovaním CHKO Beskydy (ČR).