Majetok. Čím viac ho mesto má, tým rýchlejšie a intenzívnejšie sa môže rozvíjať. Majetok, robí z mesta mesto s veľkým "M". Vďaku nemu môže vedenie mesta plánovať, budovať a aj zamestnávať. Po nežnej revolúcii nastal čas zmien. Nielen v živote ľudí, ale i v živote miest. Mestá mali možnosť napredovať a rozvíjať sa. Niektoré viac, niektoré menej. Od čoho to záviselo? Aj od majetku mesta a financií, ktoré mesto mohlo získať jeho predajom, zámenou, či prenájmom. Keď sa dnes pozriem na mesto, nemám pocit, že by sa niečo od nežnej revolúcie zmenilo.

Okrem "Paláričky" a železnej fontány tu nie je nič, čím by sa mesto mohlo pýšiť. Jedine tak závisťou. A tej je v Čadci naozaj dosť. Vráťme sa však k majetku. Ešte v deväťdesiatych rokoch mesto disponovalo značným majetkom, z ktorého mohlo po celé obdobia ťažiť. Bohužiaľ, sa tak nestalo. Majetok, ako napr. pozemky pred DK a pri plavárni, technické služby alebo skládka TKO, je len časť toho , o čo mesto prišlo. Prečo? Ja to tuším. Vy nie?
Po 20 rokoch sa situácia v meste mení. Mesto kupuje, čo bolo pred niekoľkými rokmi predané za "babku". Buduje a investuje . Majetok tak zo dňa na deň narastá. Po dlhých rokoch sa hovorí o námestí, pešej zóne cez centrum, kúpalisku, či obchvate mesta. Je toho naozaj dosť. A nie sú to len prázdne slová. Mesto získava finančné prostriedky prostredníctvom štátnych dotácií i eurofondov, ktoré vkladá do rozvoja mesta. Nejde však zmeniť zo dňa na deň to, čo bolo niekoľko rokov zanedbávané. Tí, ktorí v predchádzajúcom období predávali majetok mesta , teraz "kričia na plné hrdlá", že mesto nič nerobí. Neverte im. Presvedčte sa sami. Pýtajte sa, zisťujte. Mesto je tu pre vás, nie vy preň.

SILVIA KAJANKOVÁ

Jeden už pásiky nafasoval! - doplňujúca úvaha nielen k majetku mesta
Nedá mi,.. doplním zdravé myšlienky.

Mestu Čadca už za bývalého vedenia hrozilo nielen to, že obyvatelia zabudnú na to, aká bola Čadca mestom s veľkým "M", ale Čadci hrozilo dokonca to, že sa bude písať s malým "Č".
Závisť v Čadci pramení najviac z toho, že úspech sa neodpúšťa! Nebudeme menovať nikoho konkrétneho, aby trafené husi negágali, lebo už sa toho nagágali až dosť :)
Mesto sa za bývalých vedení "takticky" zbavilo strategických vecí v meste, z ktorých dnes nemáme nič iné ako to, že platíme nehorázne eurá, a tí čo stáli pri zrode týchto skvelých predajov, sa dnes bijú do pŕs (a že je to rachot), že sú "čistí". Ale pravda je iná, čistí sú obyvatelia a to od peňazí. Tí čo sa "čisto necítia", sa aspoň snažia zvaliť vinu za veci, ktoré zapríčinili, na hlavu dnešného vedenia. Ale je to také okaté, že aj slepý volič to jasne vidí.

Mesto za zmieta v právnych kauzách vďaka 7míľovým prešľapom bývalého vedenia. Keď sa "čadčianske teplo" predávalo, za veľa sa dostalo málo, ba ešte menej, a tí čo tam sedeli, samozrejme o ničom nevedeli, veď ako by mohli... Niet sa čo čudovať, veď ani hlavná "kontrola nevidela". Výsledok predaja je naozaj zarážajúci, NKÚ hlási porušenie zákona, a mesto sa musí k tomu, čo mu právom patrí, dostať súdnou cestou. A "rýchle" súdy hrajú do karát neprajníkom, ktorí budú drahé teplo "písať na triko" nevinným! Dnes sme mohli mať podané europrojekty na teplárne spaľujúce biomasu, ktorej na Kysuciach máme dosť. Máme prd a prázdnejšie peňaženky (pardon za výraz). Už aby súdy rozhodli...

Je až neuveriteľné, ako ľahko sa mesto zbavilo pozemkov pod priemyselným parkom, aby ich nakoniec muselo po neuveriteľných kauzách získavať späť súdnou cestou. Tu "kontrola" opäť zlyhala. Ale nakoniec podarilo sa, vysúdilo sa!, a seriózny záujemcovia o investície môžu do tak lukratívnej spojnice troch štátov akou je Čadca konečne zavítať. Za obyvateľov, ktorí si tam nájdu prácu v dnešnej ťažkej dobe vopred ďakujeme.

No predať smetisko, teplo, pozemky pod námestím, nad tým musel niekto teda strašne rozmýšľať, aby takú kravinu vymyslel. Máme, čo ste chceli. Či ukážu súdy pravdu, je stále otázne, avšak pár ľudí by pásiky asi zaslúžilo.

Pozbierať mesto z trosiek a postaviť ho na nohy, to by si bájny Sizyfos asi ťažko vymenil za valenie balvanu. Tým, čo tak neustále s vypätím síl činia, patrí náš obdiv!

S.Hulita ml.