BRATISLAVA 16. januára (WEBNOVINY) - Slovenská koruna po 16 rokoch v obehu končí. V piatok 16. januára totiž končí obdobie duálneho obehu, po skončení ktorého prestávajú byť zákonným platidlom všetky bankovky a mince vydané na území Slovenskej republiky predo dňom zavedenia eura. Výlučnými zákonnými platidlami sa tak pri všetkých platbách stávajú euromince a eurobankovky. Príchodom roka 2009 sa Slovensko stalo 16. členom eurozóny, v ktorej tak bude spoločnú menu používať už viac ako 323 miliónov ľudí. Cesta SR k spoločnej európskej mene sa začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je presne stanovený termín, dokedy tak majú urobiť.Napriek končiacemu sa duálnemu obehu ostáva v obehu podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) stále zhruba 36 mld. Sk (1,2 mld. V porovnaní s koncom roka 2007 sa pritom už podarilo stiahnuť 76 % z hodnoty obehu slovenských korún. Napriek skončeniu duálneho obehu bude aj naďalej ešte možné vymeniť slovenské koruny za eurá. Komerčné banky budú korunové mince vymieňať do konca júna tohto roka a NBS až do konca roka 2013. Rovnako budú banky vymieňať aj korunové bankovky, a to až do konca roka 2009, pričom NBS vymení občanom bankovky bez časového obmedzenia.
Slovenská koruna začala svoju históriu písať v roku 1993 po rozdelení Československa. Od 1. januára 2009 ju však postupne v obehu nahrádzala spoločná európska mena euro. Koruna sa na svoj zánik pritom začala oficiálne pripravovať vstupom do systému výmenných kurzov ERM II, ktorý sa nazýva aj "čakárňou na euro". Základnou podmienkou úspešnej účasti v systéme pritom bolo to, aby sa koruna nevychýlila od stanoveného stredového kurzu, teda centrálnej parity, o viac ako 15 % nahor alebo nadol. Podľa účastníkov finančného trhu bol vstup koruny do režimu ERM II v piatok 25. novembra 2005 dobre pripraveným prekvapením, čo potvrdilo aj prudké posilnenie kurzu o 2,2 % hneď po otvorení obchodovania v pondelok 28. novembra 2005. Prvá centrálna parita bola pritom stanovená na úrovni 38,455 SKK/EUR.
Vstupom do ERM II tak dalo Slovensko trhom jasný signál o tom, že ambície prijať euro v roku 2009 berie vážne. V pásme 37,000 SKK/EUR až 38,000 SKK/EUR sa potom koruna obchodovala až do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali v júni 2006. Výsledok predčasných volieb, ktoré sa konali v júni 2006, respektíve zloženie novej vlády, však podľa analytikov spôsobilo určitú neistotu na trhu a koruna začala oslabovať. Tu pritom na trh vstupovala s masívnymi intervenciami NBS, ktorá tak zakročila proti ďalšiemu oslabovaniu meny. Po jej viac-menej úspešných intervenciách a taktiež v dôsledku zmierňovania obáv trhov z postoja novej vlády, koruna začala postupne zhodnocovať a vracať sa na úroveň spred volieb. Posilňovanie meny podľa účastníkov trhu vyvolané zlepšujúcimi sa ekonomickými číslami, vplyvmi reforiem minulej vlády a taktiež ambíciami novej vlády prijať euro v plánovanom termíne pokračovalo až do konca roka 2006.
Pred koncom roka 2006 sa pritom koruna pustila do prepisovania historických tabuliek, hranica 37 SKK/EUR padla v októbri. Postupne padali ďalšie rekordy, až počas zníženej sviatočnej volatility pri dobýjaní úrovne 34 SKK/EUR opäť zasahovala centrálna banka, tentokrát však proti posilňovaniu koruny. Spomaliť jej posilňovanie však skúšala aj inými kanálmi. Na prelome rokov 2006 a 2007 uplatnila NBS v snahe o spomalenie apreciačného tlaku na kurz koruny aj prax zníženia úrokov na medzibankovom trhu tým, že nesterilizovala celý prebytočný objem likvidity z medzibankového trhu. Ani to však nebolo dostatočné a po prelomení vianočného maxima 34 SKK/EUR nabralo posilňovanie koruny na obrátkach, čo opäť vyprovokovalo centrálnu banku k vstupu na trh začiatkom marca 2007.
O pár dní neskôr, 16. marca 2007, prišla aj prvá revalvácia centrálnej parity na 35,4424 SKK/EUR. Aj napriek tomu kurz koruny hneď po následnom otvorení obchodovania posilnil až na úroveň 32,700 SKK/EUR, ktorá bola predošlou povinnou intervenčnou úrovňou na silnejšom konci 15-percentného fluktuačného pásma. Centrálna banka tak bola po necelých dvoch týždňoch opäť na trhu a ďalšími masívnymi intervenciami držala korunu na uzde. Na pár dní sa koruna dostala k slabším úrovniam, keď však začala opäť posilňovať, NBS 4. apríla 2007 opäť zasiahla. Tentokrát však korunu už nepustila ani na úroveň tridsaťtrojky. Od tohto obdobia sa koruna pohybovala až do polovice februára 2008 v jeden a pol korunovom pásme od 32,800 SKK/EUR do 34,300 SKK/EUR.
Prelomenie hranice dovtedajších takmer rok odolávajúcich rekordov pri úrovni 32,700 SKK/EUR prišlo na konci februára 2008. S blížiacimi sa kľúčovými termínmi ohľadom prijatia Slovenska do eurozóny pritom koruna čoraz viac reagovala na správy súvisiace s plnením maastrichtských kritérií, udržateľnosťou ich plnenia v budúcich obdobiach ako i očakávanou úrovňou konverzného kurzu. V priebehu niekoľkých mesiacov tak koruna posilnila z februárovej tridsaťtrojky cez koncomájovú tridsaťjednotku až k úrovni 30,650 SKK/EUR, keď nakoniec zo stredy na štvrtok 28. mája 2008 prišlo k ďalšej revalvácii a nová parita bola určená na spodnej hranici predchádzajúceho fluktuačného pásma 30,1260 SKK/EUR. Od tohto dňa až po stanovenie konverzného kurzu sa už koruna obchodovala len vo veľmi úzkom pásme, približne 10 až 30 halierov nad úrovňou parity.
Ministri financií krajín Európskej únie pritom 8. júla 2008 rozhodli, že konverzný kurz koruny voči euru bude na úrovni poslednej parity, teda 30,1260 SKK/EUR. A práve naviazanie koruny na euro a očakávaný vstup do eurozóny výrazne pomohli slovenskej korune prežiť posledné mesiace jej existencie v relatívne pokojných vodách. Napriek tomu, že okolité regionálne meny vplyvom rozsiahlej finančnej a ekonomickej krízy vo svete výrazne oslabovali, sa kurz koruny až do konca roka 2008 držal len mierne nad úrovňou konverzného kurzu. S blížiacim sa koncom roka sa pritom k tomuto kurzu postupne približoval.
SITA