Región Kysuce - foto Stanislav Hulita
Tipy, články, foto, video pošli na redakcia@kysuce.sk

Moja milá šaty prala - ľudové tradície pri praní na potoku v podaní FS Makovanka v skanzene Vychylovka

Moja milá šaty prala - ľudové tradície pri praní na potoku v podaní FS Makovanka v skanzene Vychylovka

Nová Bystrica 08.07.2016 - Každú nedeľu, počas sezóny v Skanzene Nová Bystrica - Vychylovka, Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej  pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ponúka návštevníkom kultúrne podujatia, ktoré zachytávajú zvyky a tradície kysuckého ľudu. Nedeľa 10. júla 2016 bude patriť ženským prácam. Zvykmi, tradíciami a piesňami priblíži návštevníkom ženská spevácka skupina Makovanka z  Makova pranie na potoku pri objekte U Hruškuliaka od 13.30 hod. Deti i dospelí sa môžu dozvedieť, kto žije na stromoch našej prírody na výstave „Žijem na strome a je mi dobre“, ktorá je pripravená v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici. Spríjemniť si môžete deň  jazdou na úvraťovej železnici, alebo na drezine, ktorá Vás vyvezie až na sedlo Beskýd. Nezabudnite sa na  drezinu objednať telefonicky na č. t. 0421/41/43 97 350. Deň plný slnka a skvelých zážitkov Vám prajú organizátori podujatia.

Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie, podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, hlavne ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu. Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.

Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo". Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh.Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce sa škrobili škrobom vyrobeným z múky, uviedla Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.


Kategória: TOP Článok | Vytvorené: 08.07.2016