Nová Bystrica 19.10.2012 - Mizerný hubársky rok na Kysuciach zapríčinil, že až do príchodu jesene som chodil so lesa len relaxovať a naplno som sa venoval foteniu a psíkovi. Lístky na stromoch už žltú a obchod s bielym mäsom na Kysuciach (predaj hríbov smrekových) sa ako každoročne rozbehol. Cestu 1/11 pri Krásne nad Kysucou lemujú predavači, a dráždia vodičov kapitálnymi úlovkami. Nevydržal som.

Streda ráno, privstanem si, prinesiem obetu bohom a neosladím si kávu ako obvykle, pripravím batoh, vodu, niečo pod zub a vyrážam do terénu. V noci mrzlo. V Krásne odbočím na Bystrice a na Zborove nad Bystricou ma zastaví nádherný jeleň konských rozmerov. Evidentne si po raňajkách skrátil cestu na svoje ležovisko krížom cez cestu, nesie sa a dáva si načas. Prečo som len nechal fotoaparát v kufri. O 10 minút míňam „pitnú mláku“ v Novej Bystrici. Zaparkujem, vystúpim z auta, nadýchnem sa a počúvam ticho, ... ono nikde. Pilčíci ma predbehli, sú tu skôr. Buď režú kapitálne úlovky a ja odídem naprázdno, alebo obkľúčili kôrovca a vyjednávajú o podmienkach kapitulácie.

Vchádzam do lesa, ranný srieň zanechal krásne ozdobené lúky a ja dúfam, že to hríbom nevadilo. Prvý dojem v lese?... studená sprcha! Pretriem oči, štipnem sa, hľadám východ z metrixu, ale som v realite. Vôkol mňa sa rozprestiera krásna hora, no na zemi more „hubových mŕtvol“. Takú spúšť mohlo po sebe zanechať len ľudské saranča. Všetko čo sa na huby len podobalo, bolo rozkopané, vyvrátené, akoby sme ani ľudia neboli. Vydám sa na hrebeň. Cestou sa zastavím na lesnej čistinke, je len málo nad nulou a parí sa mi z kečky. Môj pes si vyhliadol lesnú tôňu s vysoko kvalitným rašelinovým bahnom, aby si schladil/zohrial podvozok. Z jeho očí som vyčítal spokojnosť, ba chvíľami akoby čakal na pochvalu. Buď silný, hovorím si kráčajúc k bahnu, a vymýšľam ako to uschnuté bahno z neho humánnym spôsobom odstránim, keď zrazu podvedomie zopne signál hubárskemu srdcu najbližší: hríb!

Padám pred ním na kolená, no nechcem ho požiadať o ruku, len teším sa opäť po roku, z jeho ladných kriviek. Korpulentná noha, s ktorou by sa dala podoprieť aj národná ekonomika, pevne zapustená v zemi, obrastená decentným machom žiarivých farieb, a k samotným nebesiam siahajúci klobúčik, ktorý nikdy nevyjde z módy. Slnko sa osmelilo a rannú hmlu si dáva ku káve. Nádherne vonia, nie káva ale jesenný hríb smrekový, ktorý som vylúpol z machu za praskotu jemných korienkov,... áno presne ten zvuk ktorý sa otriasal v zdravej nožičke. Uložím ho do košíka, je sám, ale verím, že o chvíľu bude tlačenica, a mal som pravdu, okrajom hory nachádzam krásne jesenné samotárske hríby. Po červíkoch ani stopy, veď ktorý zúfalec by ten mráz riskoval.

Teším sa z každého hríbiku, venujem im dostatok záberov, aby som sa s vami mohol o tieto pekné zábery podeliť, a aby ma zahriali za dlhých zimných večerov. Na hrebeni sa na okrajoch hory ukazujú v tráve krásne hríby siné - trojičky.

Medvedie stopy

Hodiny ubiehajú, košík sa plní, psík sa už drží iba pri mne a tvári sa znudene, kývnem dobre poďme už. Schádzame z hrebeňa krížom cez horu, a narazíme na poľnú cestu. Opatrne schádzame po nej, mne to ide výrazne pomalšie, zostup je strmý. V blate sa objavujú hlboké stopy srnčej zvere, a ideme aj v stopách veľkého jeleňa. Blativému terénu pod nohami venujem viac pozornosti, keď si všimnem zaujímavú stopu. Preskúmam ju bližšie a spojím si dve a dve laby dokopy,... sú to čerstvé medvedie stopy. Studený pot vystrieda náhly pocit zodpovednosti a hľadám psíka, je 20 m predo mnou, ale možná prítomnosť inej šelmy ho nezaujíma. Na zapísknutie sa ihneď pripája ku mne.

Medvedie stopy sú čerstvé a okolitá krajina s krásnym jesenným šatom sa stáva zrazu nekonečnou cestou medvedích nástrah. Cítim buchot srdca a chvíľami aj trávu rásť. Natiahnem krok a púšťam sa do doliny, v hlave sa pripravujem na možné stretnutie s mackom. Hmm,.. všetky dobroty čo sme mali sme zjedli pred hodinou na hrebeni. Mám len košík s hubami, ale bystrické medvede vraj radi čerstvé mäsko a poldeci...
Konečne cesta. Na lúke sa mihli klobúky bedlí, nechávam ich mackovi a svižným krokom prichádzam k autu, uff.... večer sa pri čistení hríbov pousmejem a teším ako vám príbeh vyrozprávam.

-sH-