Nová Bystrica 24.08.2012 - Dožinková slávnosť spojí dva národy v Múzeu kysuckej dediny Nová Bystrica - Vychylovka. V programe sa predstaví FS zo Slovenska a Česka, nebude chýbať tradičná ľudová strava prezentovaná priamo v objektoch na dobových peciach, krojovaný sprievod skanzenom a svätá omša v kaplnke Panny Márie Ružencovej.

Prišiel čas, keď aj na Kysuciach nastalo obdobie pozbierať úrodu z polí a pripraviť sa na tuhú zimu. Pri tejto príležitosti Kysucké múzeum v Čadci pripravilo návštevníkom Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica podujatie, ktoré nám pripomenie čas dožiniek na Kysuciach.

V nedeľa 26. augusta 2012 bude skanzen spestrený zvykmi a tradíciámi, ktoré budú previazané piesňami a hudbou folklórnych súborov z Kysúc a Česka. Folklórny súbor Zaolzi z Jablunkova z Českej republiky sa predstaví so svojim programom o 12. 00 hod. na lúke pri základnom kameni. V tom čase ožije hudbou, spevom, buchotom cepov a voňavými jedlami aj objekt richtárov dom U Poništa, kde bude účinkovať Detský folklórny súbor Oščadnička z Oščadnice.

Pestrosť krojov si môžete vychutnať krojovaným sprievodom folklórnych súborov skanzenom od 12.45 hod. Aká by to bola nedeľa, keby nebola slávená svätou omšou s poďakovaním za úrodu, za chlieb náš každodenný. Táto slávnosť začína o 13.00 hod. v Kaplnke Panny Márie Ružencovej. Pódium pri objekte Krčma z Korne od 14.00 hod. bude patriť folklórnym súborom, ktoré nám priblížia dožinkovú slávnosť. Počas celého dňa budú zaváňať skanzenom rôzne vône jedál našich mám, pripravených priamo v objektoch na dobových peciach. Nebudú chýbať remeselníci a jazda vláčikom Historickou lesnou úvraťovou železnicou, ktorá je skvostom nášho regiónu.
Podujatie sa nám podarilo pripraviť a zrealizovať vďaka mikroprojektu, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Na podujatie Vás srdečne pozýva a praje pekný deň, Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

Z výskumu obce Staškov - Zvyky a tradície

Z posledných kláskov obilia žnice uvili veniec a ozdobil farebnými stužkami a ružičkami, ktoré boli vyrobené z krepového papiera. Takto uvitý veniec niesli mládenec a dievča v sprievode ostatných žencov a žníc ku gazdovi, ktorý bol v obci najbohatší a spievali pieseň:
„Gazda náš, gazda náš, daj že nám holdomáš, ak nám ho ty nedáš hneď hlavu dolu máš“.
Mládenec a dievča s vencom vkročili až do príbytku a takto vinšovali gazdovi a gazdinej:
„A my vaši ženci už sme Vám dožali z vašich zlatých kláskov veniec sme uvili. Na jar sme zasiali v žatve pozbierali a v láske štedrosti sme Vám vymlátili. Koľko v tom venci ja zŕn žita, toľko rokov vám prajeme žitia. By ste dlho žili a sa radovali a sto krát veselších dožiniek slávili. Obzvlášť zdravie, šťastie to Vám tu prajeme a po smrti kráľovstvo nebeské želáme.“
Žencov a žnice potom gazda častoval pálenkou a rôznymi domácimi pripravenými jedlami. (upečeným chlebíkom, koláčmi, slaninou, klobásou...) Nechýbala hudba, tanec a spev, niekedy až do neskorých nočných hodín, alebo do bieleho rána. Gazda zavesil veniec v dome nad dverami a použil ho, ak sa v dome vydávalo dievča. Pred príchodom ženícha ho dali na hlavu družičke a tú predstavili ženíchovi, či je to tá pravá, keď si prišiel po nevestu na sobáš. Niektorí gazdovia veniec zavesili von pred dvere, aby aj vtáci mali obživu počas zimy.

Darina Hnidková, Kysucké múzeum v Čadci, foto: KM