Nová Bystrica 23.06.2012 - V súčasnosti sa pálenie Jánskych ohňov na Kysuciach zachovalo, ale ostatné zvyky už nie. Prezentujú ich v programoch len folklórne skupiny a súbory. Kysucké múzeum v Čadci v expozícií Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica- Vychylovka pripravilo pre návštevníkov v nedeľu 24. júna 2012 podujatie viažuce sa práve k tejto udalosti.
Tradíciu pálenia jánsky ohňov nám priblíži Folklórny súbor Radôšťan z Radôstky v programe, ktorý sa nesie pod názvom Na svätého Jána . O 13.00 hod. pri základnom kameni zapália vatru a o 13.30 hod. sa so svojím programom predstavia na pódiu pri objekte Krčma z Korne.
Na podujatie Vás srdečne pozýva a praje vám pekný deň Žilinský samosprávny kraj, zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci.
Zvyky a tradície - Jánske ohne - sviatok letného slnovratu
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch, no niektoré gazdinky ich zachovávajú dodnes. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov. Práve pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.
Jánske ohne sa pálili v podvečer 24 .júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana, / vatra/ mládenci a pastieri postavili zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmilo zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky „ malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvý krát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil ostala slobodná.
Darina Hnidková
Kysucké múzeum v Čadci