26.07.2011 Čadca - Každú nedeľu počas sezóny Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke a Kysucké múzeum v Čadci, v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, ponúkajú návštevníkom kultúrne podujatia, ktoré zachytávajú zvyky a tradície kysuckého ľudu. Nedeľa 31. júla 2011 bude patriť ženským prácam. Zvyky, tradície a piesne priblíži návštevníkom ženská spevácka skupina Makovanka z Makova v programe Pranie na potoku pri objekte u Hruškuliaka od 13.30 hod.
Nezabudnite sa zviesť na vláčiku a navštíviť predajňu suvenírov, kde si môžete zakúpiť výrobok vyrobený šikovnými rukami našimi ľudovými remeselníkmi, informovala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Pralo sa 4 krát za ročné obdobie, pranie trvalo tri dni
Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby.
Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, hlavne ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu.
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.
Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo". Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh.
Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce sa škrobili škrobom vyrobeným z múky.