Dagmar Labáková nastúpila na post riaditeľky Kultúrneho a informačného centra Mesta Čadca (KIC) v roku 2008. Jej predchodcami bol dlhoročný riaditeľ Domu kultúry Miroslav Ďurica, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku odstúpil z funkcie a Mária Piňová, ktorá bola poverená vedením zariadenia až do nástupu riaditeľky Dagmar Labákovej. Počas troch rokov vedenia sa riaditeľke KIC Dagmar Labákovej podarilo zvýšiť úroveň kultúry v meste a zároveň zvýšiť aj návštevnosť podujatí. Za obdobia výkonu jej funkcie sa začalo s realizáciou nových kultúrnych podujatí, rozvinula sa spolupráca s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety Bratislava, vytvoril sa priestor pre vznik nových umeleckých súborov a bolo zrealizovaných niekoľko cezhraničných projektov v gestorstve Ministerstva kultúry SR a Kysuckej nadácie Bratislava.
Na pozícii riaditeľky Kultúrneho a informačného centra Mesta Čadca ste pôsobili od roku 2008. Aká bola koncepcia rozvoja kultúry pod vašim vedením?
V prvom rade som sa snažila, aby sa kultúra stala dostupnou pre všetkých obyvateľov mesta. Aby bola súčasťou ich každodenného život a aby sa stala príťažlivou pre každého jedného Čadčana, vekovo staršieho alebo mladšieho. Chcela som, aby mal každý jeden obyvateľ možnosť vybrať si z ponuky kultúrneho zariadenia to, čo ho najviac zaujíma a k čomu najviac inklinuje. Myslím, že sa nám to podarilo a že sa aj vďaka tomu dom kultúry stal centrom kultúrneho a spoločenského diania a miestom stretávania sa rôznych vekových skupín, organizácií a združení.
Čo všetko sa Vám podarilo zrealizovať a čo považujete za najväčší úspech v oblasti kultúry za obdobie 2008-2010
V roku 2008 som preberala dom kultúry v havarijnom a žalostnom stave. V prvom rade som musela riešiť základné problémy ako nefunkčné svetlá, rozpadávajúce sa stropy, zatekanie,...... Za úspech preto považujem zrealizovanú rekonštrukciu domu kultúry, ktorá bola po dvadsiatich rokov nevyhnutná a to nielen z hľadiska úspory energií, ale aj z hľadiska celého vzhľadu objektu, ktorý dominuje na Matičnom námestí. Úspechom bol určite aj počet zrealizovaných podujatí, zvýšenie návštevnosti a samozrejme aj pozitívne ohlasy medzi samotnými návštevníkmi. Skutočne nedokážem povedať, čo bolo najväčším úspechom. Počas tých dvoch rokov sme rozbehli nové podujatia napr. nedeľné popoludnia pre deti, čo zaznamenalo veľký ohlas najmä u rodičov, ďalej sa nám podarilo dostať do mesta umelcov ako Jara Nohavicu, bratov Nedvědovcov, či Bolka Polívku. Začali sme podporovať umelecké súbory, ktoré sme zastrešovali, podarilo sa nám realizovať niekoľko úspešných cezhraničných projektov a začali sme aj pravidelne spolupracovať so školami a školskými zariadeniami v meste. Určite zmysluplným krokom bolo aj zriadenie Informačného centra v dome kultúry, Okrem základných informácií o meste, bolo informačné centrum aj miestom prezentácie miestnych umelcov. Navyše spojením samotnej príspevkovej organizácie s domom kultúry došlo k zníženiu prevádzkových nákladov a úspore finančných prostriedkov z rozpočtu mesta. Úspechom bolo aj zostavenie tímu ľudí, ktorí sa denne podieľali na príprave a realizácií jednotlivých podujatí. Bez kvalitného tímu pracovníkov by nebolo možné realizovať moju predstavu o kultúre. No a samozrejme návštevnosť jednotlivých podujatí, ktorá je a vždy bude dôkazom úrovne kultúry v meste. Úprimne poviem, že pocit úspechu som zažívala zakaždým, keď som sa pozrela do posledného miestečka plnú sálu.
Dňa 14. januára 2010 ste boli na návrh primátora mesta Milana Guru mestským zastupiteľstvom odvolaná z funkcie riaditeľky Kultúrneho a informačného Mesta Čadca. Tento krok primátor mesta okomentoval slovami, že nechce mať v Čadci „lacnú americkú kultúru“. Ako vnímate svoje odvolanie a vyjadrenie primátora na margo vašej doterajšej práce?
Takéto vyjadrenie ma skutočne mrzí, pretože o úrovni kultúry v meste hovorí počet zorganizovaných podujatí, percento návštevnosti a spolupráca Kultúrneho a informačného centra so školami, rôznymi organizáciami a spolkami. Išlo však o rozhodnutie primátora mesta a nového vedenia, a ja to plne akceptujem. Mrzí ma len, že som sa o svojom odvolaní dozvedela z pozvánky na mestské zastupiteľstvo a že nik, ani primátor mesta nemal vôľu zoznámiť sa s výsledkami mojej práce, prípadne sa so mnou o danom kroku porozprávať.
Čo sa týka vyjadrenia „lacnej americkej kultúry“, priznám sa, že neviem čo mal konkrétne p. primátor na mysli, pretože počas môjho pôsobenia na poste riaditeľky Kultúrneho a informčného centra sme sa snažili pravidelne prezentovať naše domáce hudobné, folklórne a divadelné súbory a zároveň ponúknuť obyvateľom mesta to najlepšie zo slovenskej kultúrnej scény.
Primátor mesta zdôraznil, že chce aby sa kultúra v meste vrátila ku svojim koreňom, teda k folklóru. Vyzerá to tak, že doteraz bol čadčiansky folklór na periférii záujmu kultúry v meste. Aký je na to váš názor?
Na vašu otázku som už vlastne odpovedala. Pravdou ale je, že za obdobie posledných 2 rokov bol folklór v meste pravidelne prezentovaný a to nielen na domácej scéne ale aj v zahraničí. Osobne som sa podieľala na vytvorení súboru Kysuckých heligonkárov a zboru pedagógov mesta Čadca. Vždy sa dá urobiť viac. Myslím si však, že práve nám sa podarilo dostať folklór z periférie do centra kultúrneho diania v meste a prezentovať ho obyvateľom mesta.
Rozhodli ste sa aj po vašom neodôvodnenom odvolaní ostať pracovať v kultúre v Čadci?
Kultúre a umeniu sa venujem desiatky rokov. Je to práca, ktorá ma nielen napĺňa ale aj posúva ďalej. Zostávam v oblasti kultúry, nie však v Čadci. Ak dovolíte, rada by som poďakovala všetkým mojim spolupracovníkom a kultúre v Čadci zaželala, nech sa rozvíja ďalej a nech si zachová všetky hodnoty, ktoré sa nám počas tohto obdobia podarili vytvoriť.
rozprávala sa Silvia Kajanková
foto: -sH-