Divadelný súbor Jána Palárika pozýva na premiéru

Nová hra Svätá rodinka očami režiséra
V mesiaci november sa môžu Čadčania tešiť na premiéru divadelnej hry Györgyho Schwajdu „Svätá rodinka“ v réžii Vlada Moresa, s hlavnou predstaviteľkou Katarínou Janesovou. Termín premiéry sa blíži, preto sme ich požiadali o odpovede na zopár otázok:

Čím vás oslovila Schwajdova hra?
V. Mores: Svojím jemným skrytým humorom. Táto hra by sa dala interpretovať aj úplne vážne, už vtedy by to bolo dobré. Je to hra o konfliktných vzťahoch,
o nedostatku lásky, porozumenia a pod. Autor hry však do svojho textu zakomponoval iróniu, a tým dosiahol to, že divák skôr prijme aj vážne myšlienky. Ja osobne mám rád situácie, keď sa diváci zasmejú a vzápätí ich zamrazí. Schwajdov text ponúka viacero takýchto momentov.

Myslíte si, že sa niektorí diváci nájdu v postavách Schwajdovej hry?
V.Mores: Myslím si, že áno. Možno nie tak výrazne a vypuklo...lebo život na javisku je zobrazený ako pod zväčšovacím sklom, to znamená, že mnohé situácie sú prehnané, štylizované a hyperbolizované. Ale iste mnohé momenty a detaily môžu byť veľmi presným a pravdivým zrkadlom. Podstatná je celková atmosféra hry, myšlienkové posolstvo a samozrejme typický Schwajdov trpký humor. Opakujem to často aj mojim študentom, že divadlo je umelecká forma odlišná od skutočného života. Ten je ďaleko všednejší, často nudný, šedivý, stereotypný a uponáhľaný. Niekedy sa za týždeň toľko nenasmejem ako za dve hodiny na dobrej komédii. O iných vnemoch a pocitoch ani nehovorím. Ale na to je umenie, akékoľvek, aby nás vnútorne obohacovalo. Či je to film, hudba, výtvarné umenie alebo divadlo, ktoré je vo svojej podstate najživšie a najautentickejšie.

Ako ste spokojný s výkonmi hercov?
V.Mores: Divadelný súbor J. Palárika je vyspelý ochotnícky súbor. Som rád, že sa nám podarilo pritiahnuť niektorých ľudí zo „starej“ zostavy DSJP, ktorí už niekoľko rokov nehrali. Ale máme aj úplne nových členov. Pri príprave inscenácie som sa snažil vydolovať z každého herca maximum. Mojím cieľom bolo, aby sa každý herec alebo herečka otvorili, aby využili svoj potenciál, a tak slúžili Schwajdovému textu. Táto hra je ale postavená na jednej herečke a táto, si myslím, zvládla svoju rolu veľmi presvedčivo. Ale to nech už ohodnotí divák.

Hlavná postava - matka - má okolo 70 rokov. Ty máš 39, ako si sa stotožnila s touto postavou? Dá sa to vôbec?
K.Janesová: Je to veľmi ťažké...nie však zahrať starú ženu „navonok“, aby vyzerala staro, ale vtesnať sa do jej 70-ročného myslenia, cítenia, prežívania a následných postojov, to je veľmi náročné.

Aká je to postava?
Matka je komplikovaná povaha, sústavne vyvoláva konflikty, škriepi sa, vyčíta, obviňuje, dokonca kradne, len aby na seba upútala pozornosť. Ale prečo to robí? Jednoduchá odpoveď - trpí na nedostatok lásky. Jej spoločníkmi sú samota, osamelosť, zatrpknutosť, neodpustenie, hlboké rany v duši, ktoré ju v živote zrazili k zemi. Poznám takýchto ľudí vo svojom okolí, takéto matky, ktoré - aj keď to nechcú- sú „zlé“, pretože veľmi trpia a sú nešťastné.

Prečo si prijala takúto postavu, ktorá je takpovediac v protiklade s tvojou povahou a postojmi?
V prvom rade preto, že s desaťčlenným obsadením v tejto hre znovu „ožil“ náš divadelný súbor, za čo touto cestou ďakujem každej kolegyni a kolegovi - hercom, ktorí boli ochotní stráviť stovky hodín na skúškach, veľakrát vyčerpaní, unavení, len na úkor svojho voľného času, ale predsa... V mojom hereckom povolaní znamenajú veľmi veľa, nebyť ich, túto rolu by som nikdy nehrala.
Prijať takúto rolu znamená v prvom rade chcieť pochopiť túto postavu, nie stotožniť sa s jej správaním a konaním, to by bol akoby súhlas, že to robí správne...Ja jej správanie a konanie radikálne odmietam. V hre sú použité také „strašné“ dialógy, až ma mrazí, ako niečo také môže človek vypovedať?! To však neznamená je ju odsudzujem, naopak, súcitím s ňou, je mi jej ľúto, cítim k nej veľkú empatiu. Zahrať takúto postavu je výzva nielen pre mňa, ako to psychicky a fyzicky zvládnem, ale aj pre divákov, či sú schopní dešifrovať Matku, ako pripomínajúcu postavu zo svojho okolia, ktorá je možno veľmi blízko pri nich, je nešťastná, trpí, volá o pomoc...a čaká ...možno „iba“ na objatie.

Tešíte sa na premiéru?
Myslím, že kolegovia herci sa veľmi tešia...A ja? Mám veľkú trému (aj keď mi to nikto neverí), ale TEŠÍM SA!