
Z batohu som vytiahol tašku s fotoaparátom a sluch a zrak sa zrazu otočili na mňa. Snažil som sa stáť ako prikovaný a nerobiť prudké pohyby, ale suchý zips mi to všetko pokazil. Výborný sluch srnky vyhodnotil situáciu ako potencionálne nebezpečnú a dvoma skokmi bola preč. Zúfalým pokusom som sa ju ešte snažil nájsť avšak už bola dávno preč. Keď som sa vracal k bicyklu, niečo ako by mi hovorilo "otoč sa"!
Otočil som sa a asi 200m odo mňa si to cez pole cupkal statný ušiak. Obaja sme zrazu stáli na šírom poli, on pocupkával "s kľudom Angličana" a ušami mi niečo gestikuloval. Možno ma len posielal do dediny po čerstvú mrkvu, ktovie? Na znak priateľstva som mu ukázal fotoaparát a odhalil som svoje rýdze úmysly. To som nemal robiť, zbadal totiž môj "canon", a už mu v šprinte zadné nohy predbiehali predné. Neváhal som aj ja použiť tie svoje a začal som ho prenasledovať. Kým som dobehol k miestu, kde sa mi stratil z dohľadu, už si spokojne pochutnával na čerstvej paši. Letmo ma zbadal a dal sa opäť na ležérny útek a opäť hore kopcom. Dal som mu náskok, potreboval ho. Už som vedel, že šprintom cesta k úspechu nevedie, a preto som musel zvíťaziť zbraňou človeku najbližšou. Prebehol som sa pod les a začal sa približovať k mieste kontaktu. Bol tam a kŕmil sa. Zložil som batoh, a našľapoval som ako víla smerom k nemu. Neprotestoval. Blížil som sa poza vysokú trávu, aby som sa k nemu dostal čo najbližšie, vedel o mne a nevadilo mu to, hlavne žiadne prudké pohyby, opakoval som si. Napokon ma nechal priblížiť asi na 10m, našiel som si to správne miesto na záber. Začal som fotiť. Ukázal mi, ako si starostlivo čistí srsť, ako sa vie preplesknúť obrovskými ušami, a nakoniec exkluzívne zapózoval a nechal ma spraviť krásne fotografie.
Niekoľko informácií o zajacoch
Zajac poľný (z lat. Lepus europaeus) žije osamote alebo v skupinách v revíroch, ktoré chráni pred ostatnými skupinami. Jeho nepriateľmi sú šelmy a dravce. Na zajacovi poľnom sú nápadné dlhé, pohyblivé ušnice, ktorými zachytí aj najtichší šelest. Ušnice sú dlhé asi 10 cm. Zajac poľný dorastá do veľkosti tela 50 až 70 cm a dĺžku chvosta má od 7cm do 11cm. Jeho srsť má zväčša oranžovo-hnedé sfarbenie, na hrudi a bokoch je svetlejšia. Bežiaci zajac dosahuje rýchlosť až 55 km/h.
Zajace (Lepus spp.) sú dlhoprsté zvieratá, vedia dobre bežať a skákať. Rodia živé mláďatá, ktoré sú dobre osrstené a nie sú slepé, hneď po narodení už sú schopné behať. Živočíšny rad zajacov zahrňuje viac ako sto druhov a poddruhov. V súčasnosti je rozšírený po všetkých svetadieloch okrem Strednej a Južnej Ameriky a Austrálie. U nás žije zajac poľný (Lepus europaeus), ktorí mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije, takže je veľmi flexibilný vzhľadom na okolité prostredie, čo mu umožňuje sa lepšie chrániť pred prirodzenými nepriateľmi. Jeho zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a takmer vždy sa zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Živorodce (Theria)
Nadrad: Placentovce (Eutheria, Monodelphia)
Rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)