Kysuce 17.3.2010 - Odvážny projekt Vážska vodná cesta zmení región Kysuce mierne povedané význačnou mierou, projekt na úseku Žilina - Bohumín dlhom 98 km počíta s plavebnými komorami, prieplavmi a inými vylepšeniami, ktoré už dnes zakazujú stavať napríklad v lokalite okolo Kysuckého Nového Mesta. Faktom ostáva skutočnosť, že v posledných rokoch na rieke Kysuca priveľa vody nebolo. Posledná možnosť splaviť ju na úseku od Čadca - Žilina bola v roku 2007 počas mohutných záplav. V súčasnosti je aj kačka menšieho vzrastu po posadení na vodnú hladinu rada, že nedriape brucho.
Obyvateľom Kysúc sa opäť tlačia slzy do očí, a ako to už býva, nie je to od smiechu. Zúfalý stav preťaženej dopravnej tepny smerom do Českej republiky a Poľska spôsobuje denne obyvateľom Kysúc problémy. Výstavbu plánovanej diaľnice D3 by privítal každý, no aj napriek sľubom sa jej realizácia stále odkladá. Predpokladaná výstavba okolo roku 2025 nám síce dáva možnosť vychovať generáciu námorníkov, no ak má byť podjazdná výška mostov 5,25 m tak sa budú musieť "rozflákať" všetky súčasné, a prehĺbenie riečnych korýt zo súčasných cca 20 cm na 2,5 metrový ponor lode.... bude to fuška!
S. Hulita Zdieľať
Vážska vodná cesta - Úsek Žilina - Bohumín 98 km
Tento úsek predstavuje prieplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre, čo v konečnom dôsledku umožňuje spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora. Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina-Čadca. Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše (územie ČR) a jeho zaústenie do rieky Odry pri Bohumíne. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou na poľskej strane podporuje i plánovaný poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom „Programu Odra 2006“. Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa so splavnením Odry na celom jej toku.
Realizácia prieplavného prepojenia Váhu a Odry v úseku Žilina-Bohumín sa dosiahne vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:
-
stavba Plavebná komora Budatín územie SR
-
stavba Prieplav Budatín - Rudinka územie SR
-
stavba Plavebná komora Rudinka územie SR
-
stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto územie SR
-
stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto územie SR
-
stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec územie SR
-
stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec územie SR
-
stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno nad Kysucou územie SR
-
stavba Plavebná komora Krásno nad Kysucou územie SR
-
stavba Prieplav Krásno nad Kysucou - Čadca územie SR
-
stavba Plavebná komora Čadca územie SR
-
stavba Lodné zdvíhadlo Raková územie SR
-
stavba Prieplav Raková - Dejúvky územie SR
-
stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky územie SR
-
stavba Plavebný tunel Jablunkov územie SR-ČR
Na tieto stavby nadväzuje celkom 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území ČR a 9 stavieb na území PR, ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskú vodnú cestu.
Takto koncipovaná trasa prieplavného spojenia predstavuje technicky a dopravne najvýhodnejšie variantné riešenie. Parametre prieplavu sa navrhujú tak, aby zodpovedali európskej klasifikačnej triede vodných ciest Va. Minimálna podjazdná výška mostov bude 5,25 m. Rozmery plavebných komôr 12 x 110 m s hĺbkou nad záporníkom 4,0 m. To vytvorí také podmienky, že prieplavom budú môcť plávať lode o nosnosti 1600-1800 ton s ponorom 2,5 m o maximálnej šírke 11,4 m a dĺžke 107 m.
Úsek č. 4 Vážskej vodnej cesty má charakter koncepčného riešenia, jeho účelom je ukončiť diskusiu o hľadaní a rozpracovaní ďalších variantných riešení vedenia trasy prieplavného prepojenia. Má byť základom pre trojstranné rokovanie zodpovedných a príslušných štátnych orgánov SR, ČR a PR o realizácii prieplavného prepojenia. Tým, že plánovaná trasa 4. úseku Vážskej vodnej cesty je vedená územím troch štátov, musí byť dosiahnutý súhlas všetkých strán s riešením a dohodnutá koordinácia postupu prác medzi nimi. Predkladanie nových variantov prieplavného prepojenia tomuto procesu nenapomôže. Podľa názoru slovenských, českých a poľských odborníkov takto vedená trasa prieplavného spojenia má aj najmenší dopad na územie z hľadiska ochrany prírody.
Na úrovni vodohospodárskych a plavebných odborníkov troch štátov bola trasa 4. úseku Vážskej vodnej cesty prerokovaná a schválená. Ostatná medzinárodná koordinačná porada k projektu budúceho prepojenia Váhu a Odry sa uskutočnila v Žiline 13. septembra 2001. Na tejto porade sa konštatovalo, že je v spoločnom perspektívnom záujme SR, ČR a PR vytvorenie plavebného prepojenia Vážskej vodnej cesty s riekou Odrou, ktoré prechádza územím SR v oblasti Kysúc, územím ČR Ostravskou aglomeráciou a územím PR oblasťou Horného Sliezska. Navrhnutá trasa plavebného prieplavu Žilina-Bohumín je východiskovým podkladom pre ďalšie a detailnejšie spracovanie projektového riešenia tranzitnej vodnej cesty. Detailnejšia projektová dokumentácia sa stane základom kvalifikovaných odhadov finančných nákladov potrebných na realizáciu 4. úseku Vážskej vodnej cesty, určenia harmonogramov a postupov výstavby. Podkladom pre to je prijatie trojstranného memoranda o porozumení pri realizácii prieplavného prepojenia medzi zodpovednými ministerstvami. Memorandum o porozumení bude aj podkladom na rozhodnutie o spôsobe finančného a investorského zabezpečenia výstavby. Celé toto úsilie by malo nakoniec vyústiť do uzavretia trojstrannej medzivládnej dohody o výstavbe prieplavného prepojenia Vážskej vodnej cesty na Oderskú vodnú cestu.
MP SR eviduje záujem nadnárodnej investorskej spoločnosti prepojenej s Medzinárodnou energetickou bankou o financovanie výstavby prieplavného prepojenia Vážskej vodnej cesty (t. j. úsek č. 4) a jej následné prevádzkovanie. Na úsekoch 1 až 3 Vážskej vodnej cesty je s cieľom jej realizácie potrebné zladiť záujmy troch odvetví, t. j. dopravy, energetiky a vodného hospodárstva. Z toho dôvodu sa navrhuje vytvoriť medzirezortnú komisiu zloženú zo zástupcov zainteresovaných rezortov, úlohou ktorej bude zladiť záujmy týchto odvetví a navrhnúť riešenie legislatívnych a investorských podmienok zapojenia medzinárodných investorov do výstavby. (zdroj rokovania.sk )