BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) - Slováci by rozvojovú pomoc poskytli najmä Afrike, peniaze by tam poslali viac ako tri štvrtiny z nich. Podpora všetkým ostatným regiónom sa však znížila - pod polovicu v prípade Ázie a Afganistanu a tesne nad tretinu v prípade susedných regiónov západného Balkánu a bývalých sovietskych republík východnej Európy. Povedal to dnes Martin Slosiarik z Agentúry Focus na tlačovej besede, na ktorej informovali o výsledkoch prieskumu verejnej mienky v oblasti rozvojovej pomoci. Podľa riaditeľky Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Evy Kolesárovej je to spôsobené tým, že Slováci majú dostatok informácií o Afganistane najmä o vojenských operáciách a už si neuvedomujú, že krajina je jednou z najmenej rozvinutých krajín sveta.

Prieskum verejnej mienky o rozvojovej pomoci robila agentúra Focus v rámci projektu Nadácie Pontis Rozvojová pomoc sa nás týka. Prieskum sa uskutočnil od 2. do 8. septembra na reprezentatívnej vzorke 1 039 osôb vo veku od 18 rokov. Projekt Rozvojová pomoc sa nás týka podporila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid. výskumu bolo najmä zmapovať ako verejnosť zaznamenala program rozvojovej pomoci poskytovanej Slovenskom, ako ho akceptuje aj v čase hospodárskej krízy, aké sú preferované spôsoby a prijímatelia pomoci, ako aj názory verejnosti na jej výšku a efektívnosť, uviedla riaditeľka Pontisu Lenka Surotchak. Podobný prieskum robil v roku 2005 Inštitút pre verejné otázky, s výsledkami ktorého ten súčasný porovnávali.

porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sme zaznamenali prekvapivo veľký výskyt odpovedí neviem - v niektorých prípadoch dvoj- až trojnásobne. Tento fakt si vysvetľujeme ako pokles informovanosti verejnosti o rozvojovej pomoci Slovenska a nezáujem o túto tému, dodáva Surotchak.

Za posledný polrok zaznamenala program rozvojovej pomoci podľa vlastného vyjadrenia pätina respondentov. Títo respondenti najčastejšie uviedli, že išlo o pomoc rozvojovým krajinám v Afrike, Afganistanu a pod. Pritom najčastejším zdrojom informácií o programe rozvojovej pomoci bola pre respondentov televízia, uviedlo ju 80 percent opýtaných. Agentúra pritom poskytla financie už na 17 projektov, ktoré si kládli za cieľ vzdelávať a informovať.

Sedem z desiatich opýtaných si myslí, že Slovensko by malo poskytovať pomoc ľuďom v chudobných krajinách, čo je však o 13 percentuálnych bodov menej, než tomu bolo v roku 2005. Občania si uvedomujú skutočnosť, že je morálnou povinnosťou vyspelých krajín pomáhať rozvojovým krajinám a že takáto pomoc je potrebná. "Nemali sme ilúzie, že rozvojová pomoc bude v popredí záujmu slovenských domácností," tvrdí riaditeľka rozvojovej agentúry Eva Kolesárová.

Až 60 percent občanov súhlasí s názorom, že negatívne následky svetovej hospodárskej krízy najviac postihnú chudobné krajiny, a preto im treba zvýšiť aj rozvojovú pomoc. Na druhej strane vyjadrujú určitú skepsu pokiaľ ide o to, či si takúto pomoc môže Slovensko dovoliť, či sa tieto prostriedky dostanú skutočne tam, kde je to potrebné a do akej miery sú tieto prostriedky rozdeľované transparentne. Oproti roku 2005 až o 17 percentuálnych bodov vzrástol súhlas s výrokom, že korupcia v rozvojových krajinách je najdôležitejším dôvodom, prečo sa pomoc nedostane tým, ktorí ju potrebujú. Takýto názor majú takmer tri štvrtiny opýtaných.

Medzi najdôležitejšie motivácie rozvojovej pomoci patrí predovšetkým všeobecná potreba pomôcť ľuďom v núdzi a špecificky potom pomôcť deťom. Obyvatelia Slovenska si myslia, že naša krajina môže rozvojovým krajinám pomôcť predovšetkým v zlepšovaní systému zdravotnej starostlivosti a systému školského vzdelávania. Pokiaľ ide o najúčinnejší spôsob, ako môže Slovensko sprostredkovať pomoc ľudom v rozvojových krajinách, najväčšie percento respondentov stále preferuje odvádzanie finančných prostriedkov veľkým medzinárodným organizáciám ako UNICEF či Červený kríž. Hneď za ním nasleduje poskytovanie malých grantov slovenským mimovládnym organizáciám na realizáciu konkrétnych projektov v rozvojových krajinách, uviedla to polovica opýtaných. Za najmenej účinné považuje 37 percent respondentov poskytovanie financií slovenským firmám a súkromným podnikateľom na rozvojové projekty.

Približne polovica respondentov si myslí, že táto pomoc nie je účelne využitá, čo je o deväť percentuálnych bodov viac, než tomu bolo v roku 2005. Táto nedôvera vplýva aj na vnímanie výšky objemu peňazí, ktorú Slovensko poskytuje rozvojovým krajinám. Len 14 percent opýtaných si myslí, že by mal byť tento objem peňazí vyšší, 39 percent ho považuje za dostatočný a 29 percent za priveľký. Na druhej strane, až 44 percent respondentov uviedlo, že by súhlasili so zvýšením tohto príspevku. Ako vyhlásil Slosiarik, vzdelanejší respondenti boli kritickejší. Občania s nižším statusom a vzdelaním cítili spolupatričnosť, no vzdelanejší s vyšším statusom by boli aj za zvýšenie príspevku.

SITA