OSTROVANY 18. októbra (WEBNOVINY) V Ostrovanoch v okrese Sabinov postavili betónový múr dlhý asi 150 metrov, ktorý má chrániť nerómskych obyvateľov od nájazdov osadníkov do ich záhrad. Ohradu v tvare písmena L zaplatila obec z vlastných peňazí, poslanci na to odsúhlasili 13-tis. na zhotoviteľa stavby bola vypísaná riadna súťaž. Múr stojí na súkromných pozemkoch obyvateľov obce, ktorých zadná časť ovocných záhrad susedí s rómskou osadou. Podľa starostu Cyrila Reváka nejde o žiadnu segregáciu Rómov. Nájazdy do záhrad boli na dennom poriadku, kradnúť chodili hlavne tlupy detí. Bezradní občania sa domáhali ochrany. Oplotenie je dôsledkom vysokej kriminality. Takúto formu ochrany navrhli poslanci. Obecné zastupiteľstvo má deväť členov, jedným z nich je aj rómsky poslanec, ktorý tiež hlasoval za výstavbu múra, potvrdil agentúre SITA starosta.

Podľa Reváka obec nemá veľa právomocí, ako ochrániť občanov. Mohla by postaviť hliadky, nainštalovať kamery, platiť človeka na ich monitorovanie, žiadať o policajnú stanicu - na všetko potrebuje peniaze. Poslanci sa rozhodli riešiť problém oplotením. dôvod, prečo sa to takto rozmazáva. Existuje farmársky zákon aj lesný zákon. Podľa neho okradnutý občan by mal zlodeja chytiť a predviesť. Ako to má urobiť, keď je napríklad dopoludnia doma iba jedna stará žena a proti nej skupina útočníkov? pýta sa starosta. Múr považuje za najmenej nebezpečný spôsob ochrany. Rómom nikto nezahatal cestu do obce. Znemožnil sa im len pohyb po cudzích pozemkoch.

Podľa vyjadrenia jednej z majiteliek záhrad, lúpeže tu boli na dennom poriadku. Spory s Rómami sa vyhrocovali. Ľudia od obce žiadali radikálne opatrenie, ktorým ich ochráni pred osadníkmi. Pokoj mali iba niekoľko dní po tom, ako do susedných Šarišských Michalian prišli protestovať extrémisti, uviedla občianka Ostrovian, ktorá si neželá byť menovaná.

V rómskej osade už múr nazvali no nie je jediným dôvodom na nespokojnosť. Za tieto peniaze, čo obec dala na ohradu, mohla sa postarať o bývanie, autobus do školy pre deti, lepšiu cestu, hovoria Rómovia. V osade ich veľká časť býva v chatrčiach postavených načierno. Ide zväčša o jednu miestnosť postavenú z kmeňov stromov pozliepaných hlinou. Strecha je prekrytá plechom, umakartom, igelitom. V chudobnom príbytku žije aj desať ľudí.

by sme získať pozemky, máme medzi sebou šikovných chlapov, ktorí by vedeli svojpomocne postaviť murované domy. Starosta sa o nás nestará, tvrdí Jaroslava Duždová, ktorá má posledný dom v osade najbližšie k betónovému múru. Osobne ju plot až tak netrápi, zlostí ju, že si ho nepostavili z vlastných peňazí. Obecné financie mali ísť na niečo spoločné, tvrdí. Dávid Kaleja si pred zimou opravuje chatrč, ktorá tu tiež stojí načierno. Myslí si, že obec by im mala pomôcť riešiť problém s bývaním. Osadníci z deravých chatrčí, na ktorých nechýba televízna anténa či satelit, by chceli od štátu neveľký pozemok a od obce pár panelov z múra na vlastný dom. Ťažké srdce majú na starostu aj preto, lebo v septembri skončili aktivačné práce a tým aj možnosť privyrobiť si nejaké peniaze.

Starosta uviedol, že v rómskej osade sú bytovky a murované domy zlegalizované. Obec nemá ďalšie vlastné pozemky. O tých pozemkoch, na ktorých stoja čierne stavby, rokujú a obec by ich mohla získať. Rozhodne ich však neplánujú predávať za symbolické sumy. Aktivačné práce platí úrad práce. Dohodu mali podpísanú do konca septembra a tá skončila. Starosta odmieta aj tvrdenie Rómov, že deti z osady musia chodiť do školy do Šarišských Michalian peši. Ráno tam idú dva spoje a popoludní späť jeden. Je to len výhovorka rodičov, ktorí neposielajú deti na vyučovanie.

Obec plánuje požiadať Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity o financovanie výstavby sociálneho centra v osade, v ktorom by bolo predškolské zariadenie a vývarovňa.

V Ostrovanoch žije asi 1 620 obyvateľov, z nich je 1 150 Rómov. V susedných Šarišských Michaľanoch v tomto roku došlo k dvom tragédiám, ktoré spôsobili mladí ľudia z Ostrovian. Jeden mladík pre fľašu alkoholu nožom usmrtil majiteľku Večierky. Pri krádeži televízora dvaja muži napadli strážnika, ktorý prišiel o oko a mal aj ďalšie ťažké zranenia. V auguste z týchto dôvodov do Šarišských Michalian zvolali extrémisti protestný pochod, ktorý podporili aj miestni občania. Polícia ich po výzve starostu, aby sa rozišli, tvrdo rozohnala. Občania z útoku vinia starostu Šarišských Michalian, ktorého sa pokúsia o týždeň v referende odvolať z funkcie. Obciam v Sabinovskom okrese rómsky problém prerastá cez hlavu. Vyzvali poslancov NR SR z Prešovského kraja, aby im ho pomohli riešiť.

SITA