BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) - Finančnej kríze a jej vplyvu na národné hospodárstvo sa venovali v rozhovore prezidenti Slovenska a Rumunska Ivan Gašparovič a Traian Basescu. Naša hlava štátu začala dnes v tejto krajine oficiálnu návštevu. Ako Gašparovič skonštatoval tejto krízy je práve fakt, že nás núti stále intenzívnejšie spolupracovať v hospodárskej oblasti a v obchode. Obaja predstavitelia sa venovali tiež ďalšiemu fungovaniu Európskej únie. Podľa Gašparoviča "dnes sú už obe krajiny pripravené na spoločné investície a dokonca aj investície v tretích krajinách Slovenská hlava štátu uviedla, že prezident Basescu sa zaujímal o skúsenosti so zavedením eura na Slovensku. cieľom je vstúpiť do eurozóny v roku 2014, potvrdil rumunský prezident.

Basescu Slovensku nezabudol poďakovať za to, že bolo prvou krajinou, ktorá ratifikovala vstup Rumunskej republiky do Európskej únie. Pripomenul aj zásadný postoj Rumunska, ktoré sa v roku 1968 odmietlo podieľať na okupácii vtedajšieho Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Ako Gašparovič skonštatoval, "rumunskí vojaci majú veľký podiel na oslobodení niektorých miest na Slovensku a za to im patrí veľké poďakovanie. štátov prerokovali aj oblasť energetiky, od ktorej úzko závisí aj úspech národného hospodárstva. Basescu vyjadril potešenie, že sa Rumunsku podarilo podpísať dohodu o výstavbe plynovodu NABUCO, ktorý prispeje k diverzifikácii zdrojov prúdiacich do Európy. Gašparovič uviedol, že SR je stopercentne závislá na energetických zdrojoch zo zahraničia. nedávna plynová kríza nás presvedčila, že je potrebné hľadať nové zdroje i cesty pre ich tranzit na Slovensko," potvrdil potrebu hľadania alternatívnych zdrojov ropy a plynu. Ivan Gašparovič, ktorý oficiálnu návštevu začal položením venca k pamätníku neznámeho vojaka Parc Carol v Bukurešti.

Gašparovič svojmu rumunskému partnerovi poďakoval za starostlivosť o našich krajanov. rád, že Rumunsko akceptuje slovenskú národnostnú menšinu a venuje jej aj primeranú pozornosť. Teší ma, že Slováci žijúci v Rumunsku nezabúdajú na svoju identitu a pritom sú lojálnymi občanmi svojej krajiny, uviedol. Ocenil, že Rumunsko mieni ešte intenzívnejšie podporiť menšiny cez európske fondy. Prezidenti sa v diskusii nevyhli ani rómskej problematike, s ktorou majú skúsenosti oba štáty.

SITA