BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) - Slovenskí futbalisti postupom na MS 2010 v Juhoafrickej republike nepochybne zapísali do dejín športu v histórii samostatného Slovenska. Agentúra SITA preto oslovila niektorých bývalých trénerov slovenskej reprezentácie, ktorí po roku 1993 stáli pri kormidle A-tímu SR, aby sa podelili so svojimi pocitmi z tohto historického úspechu.1. Na ktorý zápas zo svojej hráčskej alebo trénerskej kariéry ste si spomenuli, keď ste sledovali kvalifikačné stretnutie Poľsko - Slovensko v Chorzówe?
2. V ktorom momente tohto duelu ste začali veriť, že Slovensko si v Poľsku môže vybojovať priamy postup na MS 2010 v JAR?
Jozef Jankech, bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie:
1. "Futbalových zápasov, ktoré sa hrali v takých zlých podmienkach, som zažil veľa. Narýchlo si však neviem spomenúť na ten najťažší. Stredajšie podmienky viac vyhovovali mužstvu, ktoré bránilo, respektíve, ktoré hralo defenzívnejším štýlom. Tvoriť je vždy ťažšie ako narúšať akcie súpera. V tomto smere nám aj ťažký terén v Chorzówe pomohol. Ale to neznižuje výsledok, ktorí naši reprezentanti v Poľsku dosiahli a neznižuje to ani dobrú organizáciu našej hry a veľmi obetavý výkon hráčov. Aj keď v niektorých momentoch boli Poliaci lepším mužstvom, dôležitý bol iba výsledok. Postupom na MS sme urobili veľký krok dopredu. Tí, ktorí nepracovali v zahraničí, si možno nevedia uvedomiť, aké je to dôležité. Hráči si postupom na MS otvorili dvere do sveta, azda aj tréneri dostanú viac lukratívnych ponúk a do futbalu prídu noví sponzori. To všetko má obrovský význam, ktorý si ani teraz ešte neuvedomujeme."
2. "Začal som veriť, keď sme sa dostali do vedenia a je jedno, že to bol vlastný gól. Zápasy, keď sa dostaneme do vedenia, v poslednom období zvládame. Vieme hrať zo zabezpečenej obrany na rýchle protiútoky a práve na tento štýl hry máme vhodných hráčov, takže súper si musí dávať pozor, aby sme ho neprečíslili. Dokázali sme to v Írsku, dokázali sme to v Česku a teraz aj v Poľsku. Myslel som si, že vzhľadom na terén padne viac gólov."
Ladislav Jurkemik, bývalý tréner slovenskej reprezentácie:
1. "Keď som videl tie nefutbalové podmienky v Chorzówe, spomenul som si na prvý zápas 3. kola Pohára UEFA, ktorý sme zhodou okolností s poľským Stalom Mielec hrali v roku 1975 na Interi. Bolo to v decembri, vonku veľká zima, všetko zamrznuté, zasnežené a na rozdiel od včerajška ešte aj mrzlo, teplomer ukazoval mínus sedem stupňov. A proti nám stáli takí veľkí poľskí hráči ako Lato a Szarmach, ktorí rok predtým skončili na MS 1974 v Nemecku tretí. Doma sme vtedy vyhrali 1:0, ale v Poľsku sme prehrali 0:2 a vypadli sme."
2. "V priamy postup na majstrovstvá sveta som začal veriť vo chvíli, keď Lewandowski v prvom polčase trafil žrď našej bránky. Vtedy som si povedal, že lopta nechce ísť do našej siete a to znamená, že vyhráme. V tom momente sa ukázalo, aký vie byť futbal zložitý. V ňom predsa mnohokrát o úspechu či neúspechu rozhodujú iba milimetre. Stačilo, aby sa lopta pri Lewandowského strele odrazila od žrde inak a bol by z toho gól. V stredu sa lopte do našej siete akosi nechcelo - a to bolo dobre. Šťastie stálo pri nás - Guerreiro netrafil prázdnu bránku a brankár Ján Mucha ďalšiu tvrdú strelu Lewandowského stačil vyraziť iba hruďou. Postup na MS je fantastická vec, ktorá sa chlapcom po mimoriadne obetavom výkone podarila."
Jozef Adamec, bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie:
1. "V stredu som bol v hľadisku chorzówskeho štadióna a všetko som to zažil na vlastnej koži. Pri sledovaní tohto zápasu som si spomenul na barážové stretnutie, ktoré sme pred MS 1970 v Mexiku odohrali v Marseille s Maďarskom. Aj vtedy išlo o postup na svetový šampionát, aj vtedy sme mali nôž na krku a predsa sme obrovskému tlaku nepodľahli. Som šťastný, že Slováci budú hrať na majstrovstvách sveta. Je to mimoriadne veľký úspech pre našu krajinu."
2. "Ak by som pred stretnutím v Chorzówe neveril, že postúpime na MS 2010, tak by som tam ani necestoval. Ja som bol optimista, lebo viem, čo tréner Vlado Weiss dokáže s hráčmi urobiť. Poznám ho, viem, že ich dokáže na takýto ťažký zápas pripraviť. Pravda, veľmi nám pomohol vlastný gól, ktorý si Poliaci dali hneď v úvode zápasu. Ten určil vývoj celého súboja, ktorý sa hral naozaj v nefutbalových podmienkach. Na takom ťažkom teréne sa však krásny futbal hrať nedá, o výsledku rozhodlo najmä nasadenie hráčov, ich bojovnosť a veľká vôľa dostať sa na majstrovstvá sveta."
Jozef Barmoš, bývalý asistent trénera slovenskej futbalovej reprezentácie:
1. "Spomenul som si na kvalifikačný zápas o postup na MS 1982 v Španielsku, ktorý sme v novembri 1981 odohrali na Tehelnom poli s Rusmi. Remizovali sme 1:1 a to stačilo vtedajšiemu Československu na postup.
Aj vtedy snežilo, bola zima, trávnik bol rozmočený. Boli to nefutbalové podmienky ako teraz v Chorzówe. Aj vtedy sme všetci očami tlačili čas, aby sme to úspešne mali za sebou. Vtedy a aj teraz som sa obával, aby nejaký náhodný gól, pod ktorý sa môže podpísať najmä ťažký terén, nezmaril celé naše úsilie. Veď stačilo, aby sa lopta inak odrazila, stačilo, aby ju niekto zle tečoval alebo nešťastne odkopol ako Gancarczyk v 3. minúte. Preto najmä počas druhého polčasu sme všetci prežívali veľmi veľké muky. Ale asi to tak malo byť. O to je to teraz krajšie a emotívnejšie."
2. "Ja som v postup veril už pred zápasom so Slovinskom. Keď sme vyhrali nad Poliakmi doma, nad Čechmi v Prahe a aj v Severnom Írsku, začal som si byť čoraz viac istý, že by nám to tentoraz nemalo ujsť. Samozrejme, v stredu v Chorzówe sa mohlo stať všeličo. Tŕpol som pri poľských strelách ako každý slovenský fanúšik. Pri strele Lewandowskeho, pri šanci Guerreira, a najmä počas obrovského poľského tlaku v druhom polčase. Vtedy jednoducho stačilo, aby sa lopta iba troška inak odrazila a začíname odznova. Noc po tomto zápase bola veľmi dlhá, od vzrušenia a návalu emócií som nemohol zaspať veľmi dlho. Po návrate z televízie som zápas ešte raz rozoberal s rodinou. Každý k tomu chcel niečo povedať."
SITA