BAGDAD 14. októbra (WEBNOVINY) - Násilie v Iraku si v rokoch 2004 až 2008 vyžiadalo vyše 85 tisíc ľudských životov. Vo svojej správe o tom informovala iracká vláda na základe úmrtných listov vystavených ministerstvom zdravotníctva. Ministerstvo pre ľudské práva v správe tvrdí, že o život prišlo 85 694 ľudí a 147 195 bolo zranených. Tieto počty zahŕňajú aj asi 15 000 neidentifikovaných tiel, ku ktorým sa nikto neprihlásil a ktoré pochovali na zvláštnych cintorínoch.

Správa upresňuje, že medzi obeťami bolo 1279 detí a 2334 žien. Uvádza tiež, že mŕtvi zahŕňajú aj 95 právnikov, 263 profesorov a 269 novinárov. "Teroristické útoky vrátane výbuchov, vrážd a únosov viedli k týmto hrozným údajom, ktoré majú na svedomí nezákonné skupiny," píše sa v správe. Tá konštatuje, že roky po zvrhnutí Saddáma Husajna v roku 2003 boli "mimoriadne násilné". Presné počty obetí je v Iraku ťažké nezávisle overiť, a to najmä z roku 2003 a polovice 2004, keďže krajina dovtedy nemala funkčnú vládu.

Podľa stránky icasualties.org do dnešného dňa zahynulo v Iraku 4667 zahraničných vojakov, z toho najviac amerických (4349). Podľa servera Iraq Body Count prišlo v Iraku od začiatku vojny v marci 2003 o život medzi 93 tisíc až 102 tisíc civilistov.

V bosnianskej vojne zomrelo či zmizlo približne 98 000 ľudí

Štrnásť rokov po skončení vojny v Bosne Hercegovine (1992-1995) je v Sarajeve k dispozícii kompletný "atlas zločinov", v ktorom Informačné a dokumentačné stredisko krajiny zverejnilo mená obetí vojnového konfliktu. V zozname sa nachádzajú mená 98 000 osôb, ktoré zahynuli vo vojne, vrátane ľudí, ktorí sú odvtedy nezvestní. Podľa vedúceho projektu Mirsada Tokacu sa medzi obeťami sa nachádza 65,88 percenta Bosniakov (moslimov), 25,62 percenta Srbov a 8,01 percenta Chorvátov.

Doterajšie údaje uvádzali odlišné počty obetí, niekedy dosahovali až takmer 250 000. Informačné a dokumentačné centrum pracovalo na dnes dokončenej správe niekoľko rokov. Pred piatimi rokmi sám Tokaca predpokladal, že počet obetí sa pohybuje medzi 100 až 150 tisíc.

Uvádza internetová stránka derStandard.at.

SITA_AP