MOSKVA/PRAHA 14. októbra (WEBNOVINY) - Český prezident Václav Klaus v stredu vyhlásil, že svoju požiadavku na výnimku z Charty základných práv, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, nestiahne. "Vysvetlil som, že sa obávam - a nie som jediný, ktorý sa obáva - prehlbujúcej sa integrácie Európskej únie," povedal reportérom v Moskve po rokovaní so svojím ruským partnerom Dmitrijom Medvedevom. Obaja lídri sa okrem Lisabonskej zmluvy zhovárali aj o ekonomike a kultúrnych otázkach."Pre mňa je to životne dôležitá otázka," pokračoval Klaus. "Myslím, že podmienky, ktoré som si stanovil na podpis dohody, sú vážne a myšlienka, že môžem len tak zo dňa na deň zabudnúť na to, čo som povedal, je scestná," dodala hlava Českej republiky.
Klaus tak reagoval na utorkové slová predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, ktorý ho vyzval, aby už "nevymýšľal ďalšie prekážky" voči ratifikačnému procesu Lisabonskej zmluvy. "Očakávame, že Česká republika bude rešpektovať svoje záväzky. Nie je predsa v nikoho záujme... aby sa veci zdržiavali," vyhlásil šéf výkonného orgánu EÚ. Podľa českej tlačovej agentúry Mediafax dokonca Barroso v utorok varoval premiéra Jana Fischera, že Praha by v prípade neratifikácie reformnej zmluvy mohla prísť o svojho eurokomisára. Česká vláda je podľa premiéra o Klausových výhradách ochotná rokovať len pod podmienkou, že pôjde o prezidentovu poslednú výhradu a Klaus sa zaviaže, že v prípade jej splnenia Lisabonskú zmluvu podpíše.
Lisabonská zmluva, ktorá má zreformovať inštitúcie Európskej únie a zefektívniť tak jej chod, sa momentálne nachádza vo finálnej fáze ratifikačného procesu. Po tom, ako ju v opakovanom referende schválili začiatkom októbra Íri a v sobotu ju podpísal poľský prezident Kaczynski, čaká sa už len na podpis prezidenta Klausa. Ten odmieta na túto tému s európskymi lídrami komunikovať, pričom argumentuje čakaním na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý najprv musí posúdiť sťažnosť českých senátorov voči reformnému dokumentu. Minulý týždeň navyše Klaus prišiel s požiadavkou, aby reformný dokument právne chránil platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.
SITA_MEDIAFAX_AFP