Oslavy 160. výročia zasadnutia pobytu a pôsobenia Slovenskej národnej rady a Slovenského dobrovoľníckeho zboru začali slávnostným zasadnutím Mestského zastupiteľstva Čadca, ktoré viedol primátor mesta Jozef Vražel. V príhovore spomenul, že mesto Čadca si váži svojich obyvateľov, ktorí boli významnou súčasťou národných dejín. Slávnostného zasadnutia sa zúčastnili aj študenti stredných škôl, ktoré dodnes hrdo nesú mená veľkých dejateľov revolučných rokov. V závere zasadnutia sa poslanci i hostia zapísali do pamätnej knihy a presunuli sa pred budovu Mestského domu, kde nasledovalo odhalenie pamätnej tabule významného štúrovského básnika, národného buditeľa Janka Kráľa.
Práve Janko Kráľ (1822 - 1876) pôsobil v Čadci v rokoch 1854 - 1858, a významnou mierou prispel k udalostiam vedúcim k formovaniu samostatné Súčasťou osláv 160. výročia pôsobenia SNR v Čadci bolo odhalenie pamätnej tabule štúrovského básnika Janka Kráľa, ktorý pôsobil v Čadci v rokoch 1854 1858, na priečelí budovy mestského úradu. V príhovoroch vystúpili hostia i zástupcovia študentov, pamiatku si uctili peknou recitáciou básne Janka Kráľa, ako i sľubom, že budú ctiť jeho odkaz i význam udalostí revolučných rokov.
Do histórie mesta Čadca sa významne zapísala revolučná vlna v rokoch 1848 - 1849. Dňa 6. decembra 1848 sa na čadčianskej fare uskutočnilo zasadnutie Prvej Slovenskej národnej rady za prítomnosti najvýznamnejších slovenských dejateľov. Významným aktom SNR počas pôsobenia v meste Čadca bolo vydanie Výzvy k národu slovenskiemu. Výzva bližšie objasňovala ciele slovenského povstania a okrem iného sa tam uvádza: "...nesmie teda viac už nikto vašu reč a národnosť potláčať a vy máte úplnô právo vo vašom materinskom, slovenskom jazyku sa radiť a rokovať, žalovať, písať, učiť, k vyšším a najvyšším vrchnostiam hovoriť..."
Uvedené a ďalší sled udalostí v revolučných rokoch potvrdzujú, že mesto Čadca a Kysuce “nestáli” bokom, ale boli súčasťou boja Slovákov za národnú slobodu. Oslavy sa uskutočnili pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku.
Nová pamätná tabuľa FRANTIŠKA XAVERA DANIŠA bola odhalená pri príležitosti osláv v areáli farského kostola sv. Bartolomeja v Čadci
Významnou súčasťou revolučného obdobia v Čadci bol farár, dekan, veľký rodoľub, bernolákovec, národný buditeľ, člen Slovenskej národnej rady 1848-1849 František Xavier Daniš, ktorý pomáhal ostaným členom, a poskytol im aj útočisko na fare.
Kto bol František Xaver Daniš
Narodil sa 23.10.1796 v Banskej Štiavnici. Po skončení teologických štúdií v nitrianskom seminári bol v decembri 1819 vysvätený za kňaza. Jeden rok bol vychovávateľom v rodine baróna Helenbacha, jeden rok v kancelárii generálneho
vikára, 1821 išiel za kaplána do Rovného a od roku 1825 až do svojej predčasnej smrti pôsobil na Kysuciach. Najskôr bol farárom v Zákopčí, potom v rokoch 1833 - 1840 v Turzovke a 1840 - 1849 dekanom v Čadci.
Patril do skupiny posledných bernolákovcov. V jeho srdci pulzoval slovenský duch a láska k materinskému jazyku. Pre dobro veriacich, ale aj ďalších kňazov na Slovensku prekladal kázne, ktoré aj vydal. Jeho kázne boli veľmi vhodnou pastoračnou pomôckou pri vyučovaní náboženských právd, ako aj pri šírení slovenského jazyka medzi pospolitým ľudom. Niekoľko zväzkov sa našlo aj vo farskej knižnici. Jeden zväzok Farnosť Čadca - mesto darovala Kysuckému múzeu v Čadci. V Čadci ho zastihli udalosti roku 1848. Na fare, ktorá bola postavená v roku 1778, prijal Hurbana a Štúra, keď na čele slovenských dobrovoľníkov obsadili Čadcu. Boli predstaviteľmi Národnej rady slovenskej. Okrem decembrových udalostí roku 1848 prenocovala u neho dňa 14.3.1849 slovenská deputácia na čele so spomínanými členmi SNR, ktorá išla do Olomouca odovzdať cisárovi marcové memorandum s požiadavkou slovenskej korunnej krajiny. Daniš verejne agitoval za politický program slovenského povstania. Náhle zomrel 1.4.1849 ranený mŕtvicou. Mal 53 rokov. Pochoval ho bytčiansky dekan Štefan Tvrdý pri kostole sv. Bartolomeja do nového hrobu.
Po revolučných udalostiach nastúpila tvrdá maďarizácia a prenasledovanie tých, ktorý mali podiel na slovenskom povstaní. Je veľmi zaujímavé, prečo nemohol byť hrob označený menom Františka Xavera Daniša. Na jeho hrob položili tabuľu z pieskovca, na ktorej bol latinský nápis v preklade „Hľa leží pastier v strede stáda svojho.“ Pre rodoľubov nebola priaznivá situácia až do vzniku Československej republiky. Vtedy už žilo veľmi málo pamätníkov dekana Daniša. Až v päťdesiatych rokoch minulého storočia označili jeho hrob malým mramorovým krížom, na ktorom bol dnes ťažko čitateľný nápis: „Neznámemu duchovnému pastierovi čadčianskému.“ Tento kríž demontoval Ľubomír Klieštik a dal ho zrenovovať. Po renovácii bude umiestnený na novej náhrobnej doske. Na hrobe bola poškodená pôvodná náhrobná doska s latinským nápisom. Túto prevzalo Kysucké múzeum v Čadci.
Až po 160 - tich rokoch sa tomuto nadšenému národnému buditeľovi dostalo tej cti, že má upravený hrob s pamätnou tabuľou. Označenie Danišovho hrobu má veľký význam pre terajšiu aj budúce generácie.
ThDr. Emil Floriš, PhD., správca Farského úradu v Čadci
