
Rozdelenie Spiša do dvoch krajov je podľa riaditeľky Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej "traumatizujúce, lebo zasahuje mentalitu a podvedomie ľudí, ktorí tvorili v tomto priestore jeden celok. Rozdelenie Spiša prináša aj praktické problémy, keď niektoré záležitosti sa ťažie vybavujú v inom kraji. Určitou anomáliou podľa primátora Spišskej Novej Vsi Jána Volného je, že "my, ktorí sme v Košickom kraji, musíme spolupracovať s Maďarskom a tí, ktorí sú o kilometer ďalej, už v Prešovskom kraji, tak spolupracujú s Poľskom, kde nás to samozrejme všetkých Spišiakov ťahá, aj vzhľadom na históriu. Ideálne by podľa spišskonovoveského primátora bolo, keby regióny - a nielen Spiš, boli členené prirodzene. Podobne ako Spiš, dopadli aj Gemer či Zemplín. Optimálne a racionálne by podľa Jána Volného bolo vytvorenie veľkého regiónu v hraniciach bývalého Východoslovenského kraja.
Súčasťou dnešných osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky o Spiši bola aj promócia knihy Dejiny Spiša, ktorú napísal kolektív autorov pod vedením Martina Homzu. Ide o prvý diel publikácie, ktorá zachytáva históriu tohto regiónu od najstarších dôb po rok 1526. "Je to taká malá encyklopédia vedomostí o stredovekom Spiši, uviedol pre médiá autor. V druhej časti by mala byť história Spiša do obdobia 1848/49. Aj Martin Homza z Katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vníma rozdelenie Spiša pri poslednom územno-správnom členení do dvoch krajov "ako veľmi neštandardné a smutné Týmto krokom sa podľa neho narušili staré a prirodzené väzby v regióne.
SITA