BRATISLAVA 22. augusta (WEBNOVINY) - Akreditačná komisia (AK) odporúča, aby minister školstva Ján Mikolaj ponechal medzi univerzitami len šesť zo sedemnástich na Slovensku. Komisia v piatok po takmer roku uzavrela hodnotenia 27 vysokých škôl, na základe ktorých odporučila zaradiť školy medzi univerzitné, vysoké školy alebo odborné vysoké školy. "V prípade šiestich bol návrh na univerzity, jedna bola navrhnutá na zaradenie medzi odborné vysoké školy a všetky ostatné boli navrhnuté ako nezačlenené, ľudovo povedané ako vysoké školy," prezradil predseda AK Ľubor Fišera. Konkrétne hovoriť odmietol, s Mikolajom sa dohodli, že budú informovať až v utorok na tlačovej konferencii.

Komplexnou akreditáciou prešla začiatkom roka jediná škola - Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Podľa informácií zo zápisníc z minulých zasadnutí komisie budú do kategórie univerzít patriť aj verejné školy Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská technická univerzita v Bratislave. Rektori Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzity v Košiciach potvrdili, že aj ich školy obhájili status. Podľa zdroja SITA, ktorý si neželal byť menovaný, sa do najnižšej kategórie odborných vysokých škôl, ktorá bude môcť udeľovať iba bakalárske tituly, prepadla jedna zo súkromných škôl. Vysoké školy bez začlenenia budú môcť udeľovať bakalárske a magisterské tituly, nemôžu však ponúkať doktorandské štúdium. To bude výsadou univerzít.

Podľa neoficiálnych informácií je nejasné zaradenie súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá ašpiruje na univerzitu. Zo zápisnice z rokovania komisie na prelome júna a júla 2008 vyplýva, že ju AK ako jedinú odporúča preradiť vyššie. Podľa toho, do ktorej z troch kategórií sa vysoké školy zaradia, bude ministerstvo prideľovať dotácie. Univerzitné dostanú najviac peňazí, odborná najmenej. Závery komisie musí potvrdiť minister Mikolaj. Ten avizoval, že bude návrhy komisie akceptovať na 95 percent.

Proti rozhodnutiu AK sa odvolala zatiaľ len Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorá v rokoch 2006 až 2007 nedodržala kritérium mať do 20 študentov na jedného profesora, docenta, vedeckého pracovníka alebo učiteľa s hodnosťou PhD. Ako agentúre SITA povedal rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák, škola to nemohla splniť z objektívnych dôvodov. "Podľa metodiky ministerstva školstva sme museli mať na jedného učiteľa minimálne 14 študentov. Keďže sme splnili toto nariadenie, nemohli sme splniť jedno akreditačné kritérium," vysvetľuje Sivák. Podľa neho sú ekonomické a právnické odbory špecifickým prípadom a nízky počet študentov na jedného pedagóga je pochopiteľný skôr pri umeleckých vysokých školách. "Navyše, nikde vo svete sa neráta počet študentov len na profesorov, docentov a PhD., ale na učiteľov všeobecne," dodáva Sivák. Pre nesplnenie limitu študentov na pedagógov prídu o univerzitné postavenie aj Technická univerzita v Žiline, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici či Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády. Po tom, čo jej návrhy potvrdí minister, budú mať problémové školy rok na nápravu. Počas tohto obdobia zostanú školy v rovnakom zaradení so všetkými právami ako doteraz. Po uplynutí ročnej lehoty budú musieť AK predložiť nové výsledky. Ako ešte v júli povedal Fišera, školy mali najmenej problémov s plnením kritéria odbornosti. Niektoré univerzity nedokázali získať financie na výskum, najväčším problémom zostáva pre väčšinu dodržať limit do 20 študentov na profesora, docenta a PhD.

Zákonnosť akreditačných kritérií spochybnila protestom 3. augusta Generálna prokuratúra. Mikolaj v decembri 2007 schválil pravidlá, na základe ktorých by sa mali školy zaradiť medzi univerzitné, odborné a ostatné vysoké školy. Platná legislatíva však umožňuje delenie len na univerzitné a odborné vysoké školy. Generálna prokuratúra považuje kritériá za protizákonné aj z toho dôvodu, že boli účinné od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotí výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Ide teda o retroaktívne uplatňovanie pravidiel. Kritériá mali byť školám známe šesť rokov predtým. Niektorí rektori zvažujú, že sa obrátia na súd. V súčasnosti čaká Generálna prokuratúra na ministrovu spätnú reakciu, ktorú musí dať do 30 dní od doručenia protestu.

SITA