BRATISLAVA 13. augusta (WEBNOVINY) - Nie pohyby a strety tektonických platní na Zemi, ale klíma je hlavným činiteľom, ktorý ohraničuje výšku pohorí na zemeguli, tvrdí štúdia publikovaná vo štvrtok. Štíty Mount Everestu alebo K2 by mohli byť ešte vyššie, nebyť toho, čo vedci nazývajú ľadovcový efekt "buzzsaw", ktorý vzniká, keď sú teploty pod určitou hranicou. "Ľadovce sú veľmi efektívny prostriedok pri ničení vrchov," povedal výskumník na dánskej Aarhus University a vedúci štúdie David Enghold. "Dokonca aj keď sa pozriete na najaktívnejšie pohoria zistíte, že po tom, čo ich tektonické dosky vytlačili nad snežnú čiaru, sa už vyššie nedostanú," tvrdí Enghold.

Štúdia publikovaná v britskom časopise Nature poukazuje, že štíty hôr sa dostanú najviac 1 500 metrov nad úroveň, kde sa trvalo udržiava sneh. Zistenia takisto zdôvodňujú, prečo sa žiaden z najvyšších vrchov na svete nenachádza nikde v blízkosti Severného alebo Južného pólu. "Dôvod je jednoducho taký, že hranica snehu je vyššia v nižších zemepisných šírkach ako vo vyšších," tvrdí Engholm. Na rovníku sa ľadovce nehromadia skôr ako pri výške 5 000 metrov. V Kanade a Nórsku alebo Chile a na Novom Zélande sa línia snehu nachádza už vo výške 1 000 metrov, dodal Enghold.

Geológovia a glaciológovia už dlhý čas uvažujú nad možnými faktormi, ktoré ovplyvňujú výšku vrchov. Všetky pohoria sú tvorené zospodu, keď sa tektonické dosky, ktoré pokrývajú Zem, o seba roztrieštia. Zhora nadol ich však ničia sily podmienené klímou. Myšlienka, že masívne bloky pohybujúceho sa ľadu "obrúsia" vrstvy z vrcholkov hôr, nie je ničím novým, ale štúdia ako prvá zhromaždila dáta všetkých pohorí na Zemi do jediného modelu a porovnala ich s matematickými simuláciami.

Na svete existujú aj výnimky. Ak vychádzame z predpokladu, že sa vrcholky hôr nedostanú vyššie ako
1 500 metrov nad líniou snehu, tak napríklad Transantarktické vrchy by mali byť podstatne nižšie. V tomto prípade je to však pravdepodobne spôsobené tým, že na Južnom póle je podnebie také chladné, že ľadovce sa držia zamrznuté na jednom mieste a preto nespôsobujú eróziu. Ďalšou výnimkou sú sopky, ktoré však dokážu nahromadiť hmotu rýchlejšie, ako ich stihnú ľadovce zničiť.

Vo všeobecnosti však platí, že čím je pohorie staršie, tým je nižšie a plochejšie. "Vrchy v Nórsku vyzerajú, akoby boli ich špičky uťaté, pretože nad snehovou líniou toho ostalo len veľmi málo," tvrdí Egholm.

SITA_AFP