
Na voľbách sa pritom zúčastnili najmä mladí optimisti, tí, čo si myslia, že sa budú mať lepšie ako sa majú ich rodičia, až 41 % z nich. Študenti voliči boli pri výbere politických subjektov skôr národne a pravicovo orientovaní a z lídrov strán poznali najmä Moniku Flašíkovú - Beňovú (Smer-SD) a Eduarda Kukana (SDKÚ-DS).
Žiadna osoba ( 41,9 %), kandidujúci (14,9 %), televízny moderátor (10,8 %), poslanec EP (9,5 %) a politológovia (8,8 %) - to je päť najčastejších faktorov, ktoré ovplyvnili študentov prvovoličov v rozhodovaní ísť, či nejsť voliť. Celebrity, ktorým sa podľa Macháčka často prikladá veľká váha, ovplyvnili mladých minimálne (6,9 %). Medzi nosiče informácie, ktoré pri rozhodovaní najviac u nich zavážili patria televízie (25 %) a billboardy (13,4 %). Dôležitosť webovských stránok (9 %) a internetových sociálnych sietí ako Facebook (5 %) bude od volieb k voľbám medzi študentmi prvovoličmi narastať, zdôraznil Macháček. O tom, že mladí by viac volili, ak by na to mohli využiť moderné technológie svedčia aj ďalšie výsledky výskumu. V prípade 42,8 % by na rozhodnutie hlasovať malo vplyv, ak by sa dalo voliť cez mobilný telefón alebo internet. Počasie bolo dôležité len pre 9,4%.
Čím mladší voliči sú, tým viac ich rozhodnutie nevoliť ovplyvňuje rozčarovanie politickou situáciou na Slovensku. Zo skupiny 18-ročných, čo voliť nešli, to bola príčina u 68,4 % a medzi 21-ročnými v prípade 47,2 %. Zo študentov prvovoličov, čo neboli voliť vyše 60 percent uviedlo ako dôvod, že europoslancom ide iba o vysoký plat a výhody. Pritom vysoký plat a výhody sú častou príčinou neúčasti volieb do EP aj v iných skupinách voličov. Podľa riaditeľa Kancelárie EP na Slovensku Roberta Hajšela ide o slovenský fenomén. Platy poslancov silne rezonovali z okolitých štátov výlučne u nás. Hajšel zároveň verí, že v budúcnosti sa možnosti hlasovania o slovenských europoslancoch rozšíria aj o hlasovanie na veľvyslanectvách, poštou či elektronické hlasovanie.
Politológ a vedúci Katedry politológie FF UCM Peter Horváth, zdôraznil, že napriek tomu, že sme sa s voličskou účasťou 19,64 % opäť zaradili na posledné miesto medzi štátmi EÚ, nie je situácia až tak zlá. Kampaň vyvolala diskusiu o problematike EP a účasť sa oproti roku 2004 (16,96 %) o niečo zvýšila. Pritom vo viacerých krajinách únie účasť voličov na hlasovaní klesla. Politici, ale aj občianske organizácie a médiá by si mali uvedomiť, že kampaň sa začala zverejnením výsledkov, upozornil Horváth s tým, že o 5 rokov, v roku 2014 čaká SR spolu pätoro volieb. K volebným urnám by v nich malo ísť pravdepodobne až sedemkrát, z toho dva razy v prezidentských a dva razy vo voľbách predsedov samosprávnych krajov.
Výskum medzi študentmi, prvovoličmi bol súčasťou projektu, na ktorý získala UCM grant EP. Jeho cieľom bolo priblížiť mladým fungovanie EÚ a jej inštitúcií a motivovať ich na účasť vo voľbách do EP. Táto vedomostná časť trvala päť mesiacov, od 1. februára do 1. júna. Zúčastnilo sa jej asi 2500 študentov, z ktorých nakoniec vybrali 10 najlepších - šiestich stredoškolákov a štyroch vysokoškolákov. Najlepšie stredné školy boli v súťaži z Trnavy a Kežmarku. Za odmenu pôjdu študenti do Štrasburgu navštíviť slovenských poslancov v EP a prinesú im so sebou 14 návrhov na uznesenia, či zlepšenie zákonodarstva, ktoré si vypracovali v svojich projektoch. Z tých, čo sa zúčastnili vedomostného projektu išla voliť 55%, čo organizátori považujú za úspech.
SITA