BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) - Zo študentov prvovoličov hlasovalo 6. júna vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 32,2 percenta. Na Slovensku je ich spolu približne 170-tisíc a z nich asi 54-tisíc sú maturanti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v rámci grantu EP pripravila Katedra politológie Filozofickej fakulty (FF) Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. Pre katedru prieskum od 8. do 18. júna na vzorke 852 študentov - maturantov a vysokoškolákov vo veku od 18 do 23 rokov - urobila Agentúra sociálnych analýz. Ako pre médiá na tlačovej besede k účasti mladých voličov v eurovoľbách 2009 na Slovensku povedal profesor Ladislav Macháček z Katedry politológie FF UCM, 32,2 % hlasujúcich študentov, teda približne 47-tisíc, tvorilo 6,41 percenta z celkového počtu odovzdaných platných hlasov slovenským kandidátom na europoslancov. Z vyše 4,3 milióna obyvateľov SR, ktorí mali právo voliť tvorili hlasy študentov 3,91 %. Podľa Macháčka to znamená, že študenti majú vyššiu voličskú účasť ako iné skupiny voličov.

Na voľbách sa pritom zúčastnili najmä mladí optimisti, tí, čo si myslia, že sa budú mať lepšie ako sa majú ich rodičia, až 41 % z nich. Študenti voliči boli pri výbere politických subjektov skôr národne a pravicovo orientovaní a z lídrov strán poznali najmä Moniku Flašíkovú - Beňovú (Smer-SD) a Eduarda Kukana (SDKÚ-DS).

Žiadna osoba ( 41,9 %), kandidujúci (14,9 %), televízny moderátor (10,8 %), poslanec EP (9,5 %) a politológovia (8,8 %) - to je päť najčastejších faktorov, ktoré ovplyvnili študentov prvovoličov v rozhodovaní ísť, či nejsť voliť. Celebrity, ktorým sa podľa Macháčka často prikladá veľká váha, ovplyvnili mladých minimálne (6,9 %). Medzi nosiče informácie, ktoré pri rozhodovaní najviac u nich zavážili patria televízie (25 %) a billboardy (13,4 %). Dôležitosť webovských stránok (9 %) a internetových sociálnych sietí ako Facebook (5 %) bude od volieb k voľbám medzi študentmi prvovoličmi narastať, zdôraznil Macháček. O tom, že mladí by viac volili, ak by na to mohli využiť moderné technológie svedčia aj ďalšie výsledky výskumu. V prípade 42,8 % by na rozhodnutie hlasovať malo vplyv, ak by sa dalo voliť cez mobilný telefón alebo internet. Počasie bolo dôležité len pre 9,4%.

Čím mladší voliči sú, tým viac ich rozhodnutie nevoliť ovplyvňuje rozčarovanie politickou situáciou na Slovensku. Zo skupiny 18-ročných, čo voliť nešli, to bola príčina u 68,4 % a medzi 21-ročnými v prípade 47,2 %. Zo študentov prvovoličov, čo neboli voliť vyše 60 percent uviedlo ako dôvod, že europoslancom ide iba o vysoký plat a výhody. Pritom vysoký plat a výhody sú častou príčinou neúčasti volieb do EP aj v iných skupinách voličov. Podľa riaditeľa Kancelárie EP na Slovensku Roberta Hajšela ide o slovenský fenomén. Platy poslancov silne rezonovali z okolitých štátov výlučne u nás. Hajšel zároveň verí, že v budúcnosti sa možnosti hlasovania o slovenských europoslancoch rozšíria aj o hlasovanie na veľvyslanectvách, poštou či elektronické hlasovanie.

Politológ a vedúci Katedry politológie FF UCM Peter Horváth, zdôraznil, že napriek tomu, že sme sa s voličskou účasťou 19,64 % opäť zaradili na posledné miesto medzi štátmi EÚ, nie je situácia až tak zlá. Kampaň vyvolala diskusiu o problematike EP a účasť sa oproti roku 2004 (16,96 %) o niečo zvýšila. Pritom vo viacerých krajinách únie účasť voličov na hlasovaní klesla. Politici, ale aj občianske organizácie a médiá by si mali uvedomiť, že kampaň sa začala zverejnením výsledkov, upozornil Horváth s tým, že o 5 rokov, v roku 2014 čaká SR spolu pätoro volieb. K volebným urnám by v nich malo ísť pravdepodobne až sedemkrát, z toho dva razy v prezidentských a dva razy vo voľbách predsedov samosprávnych krajov.

Výskum medzi študentmi, prvovoličmi bol súčasťou projektu, na ktorý získala UCM grant EP. Jeho cieľom bolo priblížiť mladým fungovanie EÚ a jej inštitúcií a motivovať ich na účasť vo voľbách do EP. Táto vedomostná časť trvala päť mesiacov, od 1. februára do 1. júna. Zúčastnilo sa jej asi 2500 študentov, z ktorých nakoniec vybrali 10 najlepších - šiestich stredoškolákov a štyroch vysokoškolákov. Najlepšie stredné školy boli v súťaži z Trnavy a Kežmarku. Za odmenu pôjdu študenti do Štrasburgu navštíviť slovenských poslancov v EP a prinesú im so sebou 14 návrhov na uznesenia, či zlepšenie zákonodarstva, ktoré si vypracovali v svojich projektoch. Z tých, čo sa zúčastnili vedomostného projektu išla voliť 55%, čo organizátori považujú za úspech.

SITA