Torhout (Belgicko) 19.6.09 - SP + ME v behu na 100km - Peter Tichý zopakoval skvelý výkon na vo Svetovom pohári kde obsadil 16. miesto a v rámci Majstrovstiev Európy sa umiestnil na výbornom 12. mieste. Celú trať zvládol v porovnaní s minulým rýchlejšie o 9 minút čím si vytvoril aj osobný rekord na trati dlhej 100 km 7:12:38hod. Z 210 štartujúcich mužov z 28. krajín sveta v tomto náročnom behu dobehlo do cieľa len 154 pričom v kategórii M40 sa PEFO umiestnil celkovo štvrtý. Na svetový pohár odcestoval krátko po 35. Kysuckom maratóne.
V Belgicku si sa na 100 km behu zúčastnil po druh krát, čím bolo podujatie iné z hľadiska účastníka, ako zvládli usporiadatelia aktuálny ročník? Bol tam ešte niekto zo Slovenska?
Atmosféra bol úžasná. SP (neoficiálne MS) a ME sa konali v rámci 30.ročníka "Flanders night", keď na nohách bol celý región. Okrem SP + ME na 100km sa bežal aj maratón a 10km s počtom vyše tisíc štartujúcich, ďalších 4tisíc ľudí sa zúčastnilo 100km nočného pochodu celým regiónom, so štartom i cieľom na námestí v Torhoute. Tam dochádzali až do soboty 20:00hod., čo bol časový limit pre chodcov. V centre mesta, ktorým sme prebiehali, to vyzeralo ako na Silvestra, prebiehali koncerty, ľudia sa bavili a hodovali. Nám bežcom pripravili fantastickú atmosféru, porovnateľnú snáď aj s cyklistickou Tour de France. Naozaj niečo fantastické. Na štarte sme stáli traja Slováci, okrem mňa takisto ako vlani v Taliansku Lub Hrmo a Janko Bujnák.
Zabehol si "pre nás smrteľníkov" výborný čas 7:12:38 v rámci ME 12. najrýchlejší, ale na tvojom webe píšeš "škoda posledných 20km". Čo sa udialo posledných 20 km, a vlastne aj tých prvých 80? Moholo to celé teda dopadnúť inak?
Do 50km. som bežal úplné v pohode a naďalej s rezervou, povzbudilo ma, že som sa postupne prepracovával dopredu, keď medzičasom na 60.km (4:03:17h) som prebehol na 7.mieste, dokonca pred majstrom sveta G. Calcaterrom. V tom momente mi preblesklo hlavou, že aj šampióni niekedy nemajú svoj deň. Po pár kilometroch som sa dostal aj pred najlepšieho českého bežca Daniela Orálka, vlaňajšieho víťaza Kysuckého maratónu. V tom čase som bol v celkovom poradí šiesty ako tretí európan. Stále to vyzeralo veľmi nádejné. Od 70.km som však začal predsa len pociťovať úbytok síl, okrem iných pretekárov sa na mňa dotiahol aj opäť aj G.Calcaterra. Kto by vtedy tušil, že nakoniec skončí na SP tesne tretí a v rámci ME druhý. Presne po šiestich hodinách som mal na konte 85,7km, o kilometer viac ako pri titule majstra Slovenska na 100km v Nitre, kde som v medzičase vytvoril v 6-hodinopvke Slovenský rekord . Do posledného 20km okruhu som vbiehal už so známkami únavy opäť na 13.mieste. Chýbala mi zrazu sila a energia na to, aby som tempo udržal. Možno som predsa len pocítil v nohách aj Kysucký maratón, ktorý bol len 6dní pred tým. Presne o tomto dôvode mojich pomalších posledných 20km je presvedčený aj šéf slovenskej ultrabežeckej asociácie Marián Michalík, ktorý nás na trati občerstvoval a hoci robil čo mohol, nemohol byť na rozdiel od iných výprav, ktoré mali okolo svojich bežcov na každom 5.km ako boli občerstvovacie stanice rozmiestnené, niekoho, kto im nápoje, resp. niečo na zjedenie podal. My sme mali na 20km okruhu len Mariána.. Práve v samotnom občerstvení a servise ja vidím ešte svoje rezervy.
Zabehol si svoj osobák, si s ním spokojný? Myslíš ze ešte niekedy bude v tvojích silách pokoriť ranicu 7 hodín?
Hoci som pôvodne hranicu 7hodín chcel pokoriť práve v Belgicku, som nakoniec spokojný aj s osobným rekordom, ktorý som si zlepšil skoro o 9minút. Som presvedčený, že na výkon pod 7hodín mám, chce to však ešte nazbierať viac skúsenosti a hlavne viac popracovať na vhodnom doplňovaní energie práve v poslednej štvrtine trate - teda od 75.km. Ak mi to okolnosti doprajú a budem zdravý, o výkon pod 7hodín sa určite ešte pokúsim. Som totiž pevne presvedčený, že ho dosiahnem. Najbližšie budem mať k tomu možnosť na budúci rok v novembri na SP+ME na Gibraltare. Dovtedy žiadnu 100vku neplánujem.
Človek si pomyslí 7 hodín je dlhá doba, čo sa deje v mysli športovca za tých 7 hodín, nad čím rozmýšľaš keď bežíš, kocháš sa okolím alebo ho nevnímaš?
Myšlienkové pochody počas celých 7-8hodín od štartu sú rôzne, všetko závisí od momentálnych pocitov na trati. Každý z bežcov je vo svojom vnútornom svete a sústreďuje sa na seba. Sleduje svoje medzičasy a to, či je nasadené tempo na momentálne pocity, počasie, či profil trate vhodné. Najdôležitejšie je totiž správne odhadnúť svoje tempo. 100km je totiž naozaj veľmi dlhých. Prichádzajú krízy, vtedy treba veľmi rozmýšľať, čo urobiť, ako sa z nich dostať. Čím viac skúsenosti, tým lepšie. Najjednoduchšie je totiž vzdať. Potom už nie je nič, len možno neskôr výčitky svedomia sám pred sebou. Okolie samozrejme sčasti vnímam, o kochaní sa však hovoriť nedá.
V Turzovke si sa zúčastnil na besede na Spojenej špeciálnej škole internátnej Sv.Jozefa? Snažíš sa mládež motivovať? Ako taká beseda prebieha a ako to decká vnímajú?
Deti na Spojenej špeciálnej škole internátnej Sv.Jozefa boli veľmi zlaté, veľmi milo ma prekvapili záujmom ako aj množstvo otázok. O tom, že som sa tam naozaj dobre cítil, svedčí aj to, že namiesto dohodnutej hodiny sme besedovali až dve hodiny. Takýchto besied som už robil veľa, väčšinou v spolupráci s Olympijským klubom Žilina, ktorého som čestným členom. Väčšinou sa na začiatku v krátkosti predstavím a porozprávam, ako som ja začínal so športom, čo ma motivovalo a prečo práve atletika či beh a chôdza. Pridám nejaké zážitky z ciest po svete a hlavne, že šport mi okrem úspechov dal veľa možností cestovať a získať priateľov na celom svete. Počas besedy dám nejaké otázky ja deťom, buď o tom, o čom som dovtedy rozprával, prípadne niečo z olympizmu, resp. čo je fair play a tak...Za správne odpovede deti dostanú nejakú drobnú odmenu, tričko.
S Pefom sa rozprával S. Hulita