ŽILINA 17. júna (WEBNOVINY) - Okresná prokuratúra v Žiline zastavila trestné stíhanie voči podpaľačovi telesných ostatkov Žofie Bosniakovej, pretože skutok vykonal v nepríčetnosti. "Obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný," informoval dnes agentúru SITA hovorca Krajskej prokuratúry v Žiline Milan Cisarik. Tridsaťjedenročný Žilinčan Ľuboš R. pôvodne čelil obvineniu z prečinu hanobenia mŕtveho, hrozilo mu jeden až päť rokov za mrežami. "Okresnému súdu v Žiline bude podaný návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia," uviedol Cisarik.

Takmer 400-ročné telesné ostatky Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v Loretánskej kaplnke farského Kostola svätého Martina v Tepličke nad Váhom, zapálil psychicky narušený Žilinčan 1. apríla tohto roku. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od kaplnky a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol z kostola truhlu, rozbil sklenený kryt, polial horľavinou, ktorú si priniesol a podpálil ju. Žilinčana policajti zadržali na mieste, k činu sa priznal. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Muž skončil v psychiatrickej liečebni, za jeho konanie môže zrejme schizofrénia.

Po požiari podľa expertízy, ktorú vykonali v martinskom ústave súdneho lekárstva, zostali z kostry vyžíhané úlomky kostí, z artefaktov sa zachoval napríklad medailónik zo žltého kovu, ruženec či náramok. Pri odprosujúcej pobožnosti ich 26. apríla uložili v kovovej schránke opäť do kaplnky teplického kostola.

Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 ako tretia zo siedmich detí Tomáša Bosniaka a Márie Kenderessyovej v Šuranoch. Ako 17-ročná sa Žofia vydala za baróna Michala Serényiho. Po svadbe odišla na hrad Světlo v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo však trvalo krátko, pretože Michal Serényi na jar v roku 1626 náhle ochorel a zomrel. Žofia sa vrátila domov. Ako dvadsaťročná sa druhýkrát vydala za Františka Wesselényiho. Po sobáši sa jej novým domovom stala Teplička nad Váhom, kde sa jej narodili synovia Adam a Ladislav. Zomrela 28. apríla 1644 na strečnianskom hrade. Pochovali ju v Strečne pod hradnou kaplnkou. Jej telo sa našlo neporušené a od roku 1729 bolo uložené v rakve so skleným vekom v teplickom kostole v Kaplnke Loretánskej Panny Márie.

Počas života zriadila Žofia Bosniaková útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Kardinál Ján Chryzostom Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre jej blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.

Pri príležitosti 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej vydala Slovenská pošta známku s jej podobizňou a hradom Strečno v hodnote 80 centov.

SITA