BRATISLAVA 19. novembra (WEBNOVINY) - Medzinárodná vesmírna stanica (International Space Station, ISS) oslávi vo štvrtok desiate narodeniny. Jej prvý modul s názvom Zarya vypustili do vesmíru 20. novembra 1998 z Kazachstanu. Nástupkyňa ruskej stanice Mir sa nachádza 350 kilometrov nad Zemou, ktorú rýchlosťou 28-tisíc kilometrov za hodinu obletí raz za 90 minút. Stanicu postavili Rusi, z väčšej časti ju financovali USA. Na projekte sa zúčastnilo ďalších 14 krajín, vrátane Japonska, Kanady a Brazílie. Od roku 2000 je na nej stála trojčlenná posádka, ktorej názov tvorí slovo Expedition a jej poradové číslo. Zloženie sa mení po štyroch až šiestich mesiacoch. Súčasnú Expedition 18 tvoria veliteľ Michael Fincke, druhá letová inžinierka Sandra Magnus z USA a prvý letový inžinier Jurij Lonchakov z Ruska. Nové zariadenia, ktoré priviezla v nedeľu raketa Endeavour, umožní zvýšiť v roku 2009 počet astronautov na palube na šesť. V prípade nebezpečenstva ich na Zem dopraví družica Sojuz. Predpokladaná hodnota stanice je 100 miliárd dolárov (približne 2,4 bilióna slovenských korún/ 79,6 miliárd eur). Laboratóriá, ktoré tvoria ISS, pochádzajú z USA, Ruska, Európy a Japonska. Vďaka nim môžu astronauti a astronautky robiť medicínske, biotechnologické experimenty, skúmať materiály a reakcie ľudského tela v beztiažovom stave. Kompletná ISS bude merať 108 krát 88 metrov a vážiť vyše 450 ton. Podľa údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) navštívilo ISS doteraz 167 ľudí z 15 krajín. "ISS je najväčší experiment v celej histórii medzinárodnej technologickej spolupráce," vyhlásil historik John Logsdon z Národného leteckého a vesmírneho múzea vo Washingtone. Podľa neho je predpokladom na uskutočnenie letov na Mars a iné planéty. Vesmírna stanica poskytuje miesto na testovanie technológií, ktoré umožnia dlhšie pobyty vo vesmíre, vrátane zariadenia premeny moču na pitnú vodu. Logsdon zdôraznil potrebu medzinárodnej spolupráce. "Spojené štáty a ich súčasný rozpočet umožní, aby sa človek vrátil na Mesiac, ale nie, aby tam niečo urobil," povedal. "Ak myslíme vážne dlhé pobyty na Mesiaci a možno aj na Marse, musia mať medzinárodnú podporu," dodal. S Logsdonom súhlasí aj riaditeľ NASA Michael Griffin. USA ešte majú pre ISS finančné prostriedky, ale nebude to tak vždy, tvrdí. "Myslím si, že Európa je úplne pripravená na to, aby urobila ďalší krok vo vesmíre, ktorým je spoločný návrat na Mesiac," povedal Griffin agentúre AFP. "Nemyslím si, že Európa to dokáže sama, ale domnievam sa, že to nebude potrebné," dodal. Podľa Douga Millarda, kurátora londýnskeho Vedeckého múzea Európa už dokázala pripravenosť na výskum vesmíru vyslaním laboratória Columbus vo februári 2008. Získala tak podľa neho vo vesmíre svoj majetok a "to robí vlastníctvo ISS medzinárodným tak, ako bolo naplánované." Hovorca Ruskej vesmírnej agentúry Alexander Vorobiev povedal, že vďaka ISS mohlo Rusko pokračovaťvo vesmírnom programe. Dodal, že ani Rusko, ani USA nedokážu dosiahnuť Mesiac alebo Mars bez spolupráce. Posledná misia by sa mala uskutočniť 31. mája 2010. Je však možné, že ISS bude nakoniec fungovať dlhšie. Hlavným argumentom je skrátenie doby medzi ukončením jej činnosti a vypustením nástupkyne - stanice Orion, ktorej misia by mala začať v roku 2014. Definitívne rozhodnutie ostáva na budúcom americkom prezidentovi Barackovi Obamovi. SITA/AFP