BRATISLAVA 20. apríla (WEBNOVINY) - Využiť svoje právo voliť slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) chce určite 16 percent Slovákov. Ako na dnešnej tlačovej besede uviedol riaditeľ Informačnej kancelárie EP v SR Robert Hajšel, je to o jedno percento viac ako pred polrokom, čo dovoľuje byť "miernym triezvym optimistom". Faktom totiž je, že v historicky prvých voľbách do EP na Slovensku sa na voľbách zúčastnilo rekordne málo voličov, len 16,96 % a odvtedy všetky prieskumy ukazovali podobné čísla, pripomenul. Ako ďalej vyplýva z prieskumu "Eurobarometer 71.1 Európske voľby 2009 a pohľad občanov na Európsky parlament", 9 % respondentov zo SR s vysokou pravdepodobnosťou chce ísť voliť. Spolu by sa tak na júnových eurovoľbách mohlo pravdepodobne zúčastniť 25 % Slovákov. Na druhej strane 12 % Slovákov v prieskume uviedlo, že určite voliť nepôjde, čo je o 3 % viac ako v predchádzajúcom prieskume pred polrokom. Podľa najnovšej vlny štúdie Eurobarometer 71.1, z celoeurópskeho pohľadu majú Európania stabilný záujem o voľby do EP - 44 % sa o ne zaujíma a 53 % nezaujíma.

Slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) nezdieľa žiaden veľký optimizmus, čo sa týka účasti občanov SR vo voľbách do EP. Ako povedala na dnešnej tlačovej besede, je rada, že občania vnímajú EP pozitívne, ale "na druhej strane aj z prieskumov vyplýva, že prakticky nemajú predstavu o tom, akým spôsobom či už táto, alebo ostatné inštitúcie fungujú". Dôvodom podľa Fašíkovej-Beňovej je, že "z veľkej časti je to spôsobené tým, že európska politika je ešte stále vnímaná ako zahraničná politika, pritom tie rozhodnutia, ktoré prijímajú európske inštitúcie sú záväzné pre Slovenskú republiku, rovnako ako pre zvyšných 26 štátov Európskej únie". Je to spôsobené aj slabou podporou práce našich europoslancov v slovenských médiách, uviedla Beňová. Pritom menovite kritizovala Slovenskú televíziu za to, že neprišla na dnešnú tlačovú besedu. STV sa ku kritike vyjadrí ešte dnes.

Viac prezentácie v médiách chýba aj europoslancovi Sergejovi Kozlíkovi (ĽS-HZDS). Upozornil, že zvýšenie povedomia o EP by občanom prospelo. Europarlament totiž rozhoduje o veciach, ktoré sa priamo týkajú každého z občanov štátov EÚ. Napríklad v poslednom období to bolo rozhodnutie o lacnejších roamingových hovoroch v EÚ či úpravy leteckých taríf alebo opatrenia na ochranu životného prostredia ako recyklácia a podobne. Europoslankyňu Annu Záborskú (KDH) znepokojuje nezáujem mladých ľudí o voľby. Myslí si, že je to spôsobené ich frustráciou z politiky. Naproti tomu Beňová predpokladá, že mladým chýba dostatok informácií.



Na prieskume Eurobarometer 71.1, ktorý prebiehal od 20. januára do 13. februára 2009, sa zúčastnilo 27 218 respondentov z členských krajín EÚ, z toho 1 025 zo SR. Bol zameraný na zistenie povedomia občanov o termíne volieb do EP, ich záujmu o tieto voľby či odhodlaní zúčastniť sa na voľbách do EP. Šéf Informačnej kancelárie EP v SR Hajšel pri tejto príležitosti pripomenul, že k júnovým voľbám do EP už odštartovali kampaň. Tá sa ešte zintenzívni a bilbordy, informačné plagáty a letáky už v týchto dňoch doplnia aj televízne a rádiové spoty a aj trojrozmerné inštalácie. Hajšel preto verí, že 6. júna - v deň, keď si budeme vyberať svojich zástupcov do EP, "nebude na Slovensku človek, ktorý by nevedel, že sa konajú nejaké voľby do Európskeho parlamentu".

Slováci budú 6. júna voliť 13 zástupcov do europarlamentu, ktorý je jediným priamo voleným orgánom Európskej únie (EÚ). Približne 375 miliónov voličov z 27 členských krajín EÚ, ktorí spolu zastupujú približne 492 miliónov občanov únie, budú v júnových voľbách rozhodovať o obsadení 736 kresiel europarlamentu. V súčasnosti má europarlament 785 poslancov. Poslanci sa volia každých päť rokov. Poslanci v EP nezasadajú podľa krajín, ale podľa politickej orientácie a v súčasnosti sú rozdelení do siedmich politických skupín. Po voľbách, ktoré sa v štátoch únie konajú rôzne - medzi 4. a 7. júnom, budú mať menšie krajiny v EP minimálne 5 poslancov a najväčšie 99. Informácie ponúka aj internetová adresa - http://www.volby2009.eu.

Na Slovensku záujem o voľby oproti jeseni 2008 stúpol o 5 % na 39 %. Až 52 % Slovákov považuje postoj kandidátov k vnútroštátnym otázkam za jedno z troch kritérií pri rozhodovaní v Európskych voľbách 2009. Podľa občanov SR by sa kampaň k voľbám do EP mala zamerať najmä na nezamestnanosť (72 %) a hospodársky rast (68 %). Diskusiu o zabezpečení dodávok energie, ktorá je v súvislosti s voľbami do EP novou témou, by očakávalo 50 % Slovákov. Dôležitosť inflácie a kúpnej sily klesla na Slovensku na 23 %. V porovnaní so Slovenskom, celkovo za EÚ záujem o voľby nerastie a pravdepodobnosť účasti či neúčasti v nich zostáva stabilná. Takmer polovica Európanov chce, aby úloha EP bola dôležitejšia, pričom jedna šestina vyhlasuje opak. V európskom priemere sú na čele tém kampane stále tri rovnaké témy - nezamestnanosť (57 %), ekonomický rast (52 %) a inflácia a kúpna sila (40 %).

Z prieskumu Eurobarometer 71.1 Európske voľby 2009 a pohľad občanov na Európsky parlament tiež ďalej vyplynulo, že v informovanosti o termíne eurovolieb je Slovensko na treťom mieste, keď oproti jeseni 2009 vzrástla informovanosť Slovákov o 16 % na celkových 61 %. Najinformovanejší pritom podľa Eurobarometra sú v Luxembursku (66 %) a na Malte (64 %). Z celoeurópskeho hľadiska sa miera informovanosti o voľbách oproti dvom predchádzajúcim prieskumom zlepšuje. Za rok sa množstvo občanov, ktorí poznali dátum volieb, zdvojnásobil. O tom, že voľby do EP budú tento rok, vie 32 % respondentov, pričom vlani to bolo 16 %. Jún ako mesiac konania volieb vedelo uviesť 16 % európskych respondentov, minulý rok ich boli 4 %.

SITA